Cameron's POV:
Flashback:
Keď som bol vtedy na wécku s Taylor, bol som neuveriteľne nahnevaný. Vraj "Blake by ti rozbil hubu ak by mohol". To by som chcel vidieť. Veď ten chalan by nezabil ani muchu. Je to totálna sračka. Ked som vychádzal zo školy zbadal som ho tam ako na ňu čaká.
,,Ahoj Blakie"povedal som a postavil som sa k nemu s rukami založenými na hrudi.
,,Čo chceš Dallas?"opýtal sa mrzuto a neprítomne sa na mňa díval.
,,Iba som ti chcel povedať že ak si tá tvoja malá Taylor na mňa ešte raz otvorí ústa, neskončí to len pri jednej facke a šktrení"chcel som to trochu prehrotiť, lebo som chcel vidieť tu jeho reakciu.
Dlho nerozmýšľal a okamžite spozornel: ,,Čo si jej urobil?!"
,,Len sme sa trochu pohrali"povedal som a zdvihol som ruky na svoju obranu. To som však nečakal že jeho päsť pristane na mojej tvári.
,,Tak toto si chlapče nemal"povedal som a ruku si položil na bolestivé miesto. Následne som sa nasral a obaja sme sa do seba pustili. Všetko sa to stalo rýchlo, a hneď na to prišla aj Taylor. Podpichol som do nej a odišiel lebo som úplne stratil náladu. Šiel som si len trochu vypiť..
••••••
Po pár pohárikoch som sa rozhodol že pôjdem. Bol som na motorke a myslel som si, že tých pár promile mi neublíži.
Keď som bol už len pár kilometrov od miesta, pridal som plyn. Už mi bolo všetko jedno. Šiel som cestou, až som pred sebou zbadal dve ostré svetlá. Auto. Stlačil som brzdu, no to nestačilo. Nemal som prilbu, a po páde z motorky som si udrel hlavu. Potom som len videl ako auto nabúralo do stromu. Následne sa mi začalo všetko naokolo pomaly strácať...
Prítomnosť:
Prechádzal som sa po nemocnici a premýšľal o tom, čo sa minulú noc stalo. Strašne som chcel vedieť, kto sa v tom aute nachádzal. Chcel som ich ísť navštíviť.
Bol som tak zabratý do svojich myšlienok, že som si nevšimol človeka predo mnou.
Až keď som sa na neho pozrel, uvedomil som si, kto je to. Bola to Tay. Čo tu robí?
,,Taylor?" prehovoril som a zahľadel sa na ňu.
,,Cameron?" opýtala sa a obzrela si ma. Vyzerala dosť zničene. Mala uplakané oči, kruhy pod očami a vyzerala vychudnutá, no musím povedať že aj tak vyzerala dobre.
,,Čo tu robíš?" opýtal som sa a zvraštil obočie.
,,Prechádzam sa" povedala ironicky a snažila sa okolo mňa prejsť, no ja som ju chytil za ruku.
,,Prosím počkaj" povedal som a dúfal, že ma neodmietne.
,, Prosím" zopakoval som jemne a zahľadel sa jej do očí. Uvoľnila sa a ostala stáť na mieste.
,,Chcem, aby si niečo vedela" povedal som a zavolal si ju sadnúť. Sadla si a ja som si sadol vedľa nej. Nadýchol som sa a začal.
,,Mal som nehodu" povedal som a zadíval sa na ňu. I keď nechápem prečo jej to hovorím...
,,Ja s tebou nemám nič spoločné, prosím nechaj ma, ja sa snažím nájsť toho hajzla, ktorý mi zavraždil rodičov, takže fakt ma práve teraz nezaujíma, čo sa ti stalo, lebo si to prežil no moji rodičia bohužiaľ nie takže prepáč a Ahoj"povedala a postavila sa z miesta. Ostal som len nehybne sedieť. Snáď to v tom aute nebola ona. Prosím, len nech nemám pravdu. Prosím. Nezmohol som sa na nič. Keď zistí pravdu, skončil som u nej už navždy.
Taylor's POV:
Cameron mal nehodu. Ja som mala nehodu. To podľa mňa nebude náhoda. Musí s tým mať niečo spoločné... Chcem, no zároveň nechcem zistiť pravdu.
Došla som na svoju izbu a ľahla si na posteľ. Zapla som si malý televízor, ktorý visel na stene. Len som prepínala kanály a premýšľala, keď mi niekto zaklopal na dvere. Dnes mi nikto nedá pokoj. Bol to znova doktor.
,,Taylor, mám dobré správy" povedal a usmial sa na mňa.
,,Tvoj zdravotný stav už vyzerá v poriadku takže to znamená, že zajtra už budeš môcť ísť domov" povedal a ja som bola rada.
,,A čo Jack?" spýtala som sa.
,,Uvidíme, aký bude jeho stav zajtra. Ak sa zlepší, bude môcť ísť domov aj on" usmial sa a ja tiež. Môj brat je pre mňa momentálne všetkým. Ostali sme už len dvaja proti celému svetu.
,,Ešte si odpočiň, aby si bola pripravená na zajtra" povedal a pero si zasunul do vrecka na plášti. Prikývla som a on odišiel.
Takže zajtra ideme domov. Od zajtra si budeme musieť zvyknúť na život bez našich rodičov. Bude to ťažké, no takto to v živote chodí, nie? Ani neviem ako, ale po chvíli som zaspala.
Zobudilo ma až zaklopanie na dvere. Pošúchala som si oči a prispatým hlasom pozvala človeka za dverami dovnútra. No keď vošiel, myslela som, že neuverím vlastným očiam. Bol to Cameron.
,,Musím ti ešte niečo povedať" povedal a zhlboka sa nadýchol...
______________________________
Ako sa vám táto časť páčila?Ja si myslím že je trochu o ničom:/ no aj tak ďakujem za každý vote a koment ❤ myslite že by som mala dávať viac pohľadov inej osoby? Len som to vyskúšala čo myslíte?
Milujem vás👑
VikinessDallas 🙊
