Keď som sa ráno zobudila, vedela som že niesom vo svojej izbe. Poobzerala som sa a hneď mi došlo kde sa nachadzám. Na sebe som mala jeho tričko, a moje veci boli uložené na stoličke vedľa postele. Všade som cítila jeho vôňu, a spomienky sa mi vrátili. Obliekla som si svoje veci a jeho tričko nechala pohodené na posteli. Zo včerajšieho večera som si pamätala len stretnutie a Cameronom a to, čo sa stalo na tých toaletách... Odvtedy si už nepamätám vôbec nič, len ako som sa ocitla v tom aute.. Dúfala som, že sa potom nič zlé neudialo.. Pre istotu som si ešte skontrolovala telefón, na ktorm som mala päť zmeškaných hovorov od Jacka. Napísala som mu krátku sms že som na ceste domov a že sa o mňa nemusí báť a postavila som sa z postele.
V dome bolo ticho, tak som pomaly otvorila dvere a vyšla na prázdnu chodbu. Zišla som dolu schodmi a tam som ho zbadala. Spal na gauči, s rukou založenou pod hlavou, rozstrapatenými vlasmi a pootvorenými ústami. Vyzeral tak nevinne. Keď som sa na neho dívala, zacítila som zvláštny pocit. Bola to skôr túžba, znova ochutnať jeho pery. Čupla som si k nemu a natiahla k nemu ruku. Je možné človeku po tom všetkom čo ti urobil, dať znova ďalšiu šancu? Srdce mi začalo zbesilo biť a ja som nevedela či je to tým čo sa práve deje, alebo tým že som mala strach z toho, že sa pri ňom znova nachádzam.
Rukou som sa dotkla jeho líca, a prešlo mnou asi tisíc voltov. Zrazu bola moja túžba po jeho perách ešte väčšia. Cameron sa pohmýril, jeho ruku položil na tú moju, ktorá bola stále položená na jeho líci a prudko otvoril oči. Hruď sa mu začala zrazu dvíhať o čosi rýchlejšie.
,,Taylor..."povedal a ja som od neho ruku rýchlo odtiahla.
,,P-Prepáč, nechcela som ťa zobudiť"povedala som a chcela sa postaviť no on ma znova chytil za ruku. Tentokrát som to však neustála, zapotácala som sa a padla rovno na neho. Cítila som ako silno a rýchlo bilo jeho srdce a tak som sa pousmiala. Toto s ním robí moja prítomnosť?
,,Taylor... odpusť mi všetko čo som ti spôsobil. Milujem ťa, úplne si si ukradla moje srdce. Neviem si už viac predstaviť život bez teba.. Zmenila si ma. Urobila si zo mňa úplne iného človeka. Zmenil som sa kvôli tebe a vôbec to neľutujem. Ty si kyslík ktorý dýcham, len keď ťa vidím, robí to so mnou šialené veci. Ľúbim ťa, a to sa už nezmení. Po tom všetkom čo som ti spôsobil, pochopím ak bude tvoja odpoveď..."svoje vyznanie nedopovedal, lebo som sa mu prilepila na pery. Najprv ostal v šoku, no hneď začal spolupracovať. Bozkávali sme sa, a ja som rozmýšľala len nad tým, či je to čo práve robím správne. Keď sme sa od seba odtiahli, a ja som sa zadívala do jeho očí, zrazu mi bolo všetko jedno.
,,Aj ja ťa ľúbim Cameron"povedala som a úprimne sa na neho usmiala. Usmial sa tiež a objal ma tak silno, ako ešte nikdy. Objatie som mu opätovala a vôbec sa od neho nechcela odpútať. Zrazu som sa cítila inak. Zrazu všetko zlé čo mi urobil zmizlo a ja som sa cítila v bezpečí.
,,Asi by som už mala ísť. Jack ma bude hľadať"povedala som a on prikývol. Obaja sme sa postavili a ja som si ešte vybehla hore do jeho izby pre kabelku. Odprevadil ma k dverám.
,,Mohol by som ťa odprevadiť?"opýtal sa a ja som sa pousmiala.
,,Bolo by to super, ale neviem ako by teraz zareagoval Jack keby ma s tebou uvidel"povedala som a pokrčila ramenami. Chápavo prikývol a pristúpil ku mne. Stal odomna možno už len pár centimetrov. Chytila som ho okolo krku a nežne ho pobozkala. On si ma za pás pritiahol k sebe a objal ma. Chvíľu sme tak ešte zotrvali, a potom sa od seba znova odpojili. Chvíľu sme sa dívali jeden druhému do očí a potom som sa od neho odpojila už úplne.
,,Už musím naozaj ísť"povedala som a otvorila dvere. Venovala som mu ešte jeden krátky pohľad a vyšla na ulicu. Domov som kráčala pomalším tempom, a premýšľaľa. Toto je láska? Že úplne zabudnete na to čo vám dotyčný človek urobil? Zabudnete na všetko zlé a hodíte sa mu opäť do náruče? Alebo je toto len nový začiatok, a ublíži mi znovu? Nie, neublíži. Verím v to že nie a už si ani ublížiť nedám.
....
Za pár ďalších krokov, som bola doma. Jack ma už nedočkavo očakával, No ja som už mala premyslené, čo mu poviem. Nerada mu klamem, No vo väčšine prípadov, je to vždy tá lepšia varianta...
,,Taylor, konečne si doma. Kde si bola? A prečo si mi nezdvíhala? Bál som sa o teba"vysypal zo seba, objal ma a celú si ma premeral.
,,Som v poriadku, včera som stretla starého kamaráta tak sme išli k nemu. Neboj nič sa nestalo, len som ťa nevedela nájsť a nechcela som ti vyvolávať lebo som chcela aby si sa aj ty zabavil. A inak, ako bolo?"opýtala som sa a ruky si zložila na hrudi. Uvoľnil sa a začal rozprávať.
,,Bolo to super ich znova vidieť a zabaviť sa. Stretol som aj Miu"povedal a pohladil sa po krku. Ešte stále sme stáli tak som navrhla aby sme si sadli.
,,No tak, zo začiatku to bolo divné, ale potom sme sa obaja nejak rozhovoril a zajtra ideme na naše "druhé prvé rande""povedal a zasmial sa. Bola som strašne šťastná. Mia bola úžasná. Veľmi som si s ňou rozumela aj keď bola o pár rokov staršia. A s Jackom spolu boli nehorázne zlatí a strašne sa k sebe hodili. Objala som ho so slovami:"Dúfam, že budete znova spolu". Potom som sa postavila.
,,Idem sa osprchovať, a potom si môžme spolu niečo pozrieť, aj chceš"zasmiala som sa a on prikývol. Tento deň zatiaľ vyzerá úžasne, ak si nespomeniem na udalosti včerajšieho večera.
________________________________
Konečne som tu zas!!!😇😇
Pretože wattpad mi už túto predpísanú časť raz vymazal a ja som ju musela písať znovu, tak to trvalo dlhšie🙈
Každopádne dúfam že sa vám páčila a že sa budete tešiť aj na ďalšiu❤️❤️
Ďakujem!❤️
Inak
Mám nové meno a oddnes sa podpisujem:
VikinessRaeken❤️
(TheoForever❤️)
