S Jackom sme sledovali filmy až doobeda. Smiali sme sa a znova si užívali chvíle spolu. Chvíle ktoré mi tak veľmi chýbali. Celý čas som ležala na ňom a on ma objímal. Za ten čas čo sme tam ležali, mi stihla pípnuť správa od Camerona.
Chýbaš mi...už ťa zúfalo potrebujem vidieť. C.
Pousmiala som sa na displej a oči mi zaiskrili radosťou. Jack si môj pohľad všimol a hneď sa ma na to opýtal.
,,Kto ti píše?"spýtal sa a a otočil sa na mňa.
,,Len jedna výnimočná osoba"povedala som a usmiala sa na neho.
,,Blake?"opýtal sa s úsmevom a ja som zakývala na nesúhlas. Zvraštil obočie, lebo to nechápal.
,,Tak kto potom?"prisunul sa ku mne bližšie a čakal čo poviem.
,,Cameron"vydýchla som a on sa posadil.
,,Ty si zasa s ním?"opýtal sa celkom kľudný a pokrčil obočie.
,,Teoreticky asi aj áno"
,,A prakticky?"nadvihol kútik úst a ešte viac zdvihol obočie. Až som mala pocit že ochvíľu ho už ani nebude mať na čele ale niekde na hlave.
,,Prakticky to ešte nieje isté"mykla som plecami a nevinne sa na neho usmiala.
,,Prečo si mu odpustila?"opýtal sa nechápavo.
,,Zachránil ma.. včera, na tej párty"povedala som a pozrela do zeme.
,,Čo sa včera stalo?"v jeho očiach som zazrela pocit strachu.
,,Videla som, že si sa s chalanmi bavil, a bola som veľmi šťastná že si šťastný tak som ti z tohto šťastia nechcela uberať a tak som šla na toaletu. Lenže tam ma čakalo trochu nemilé prekvapenie.."povedala som a spomenula si na Blakea a Vicky.
,,Aké prekvapenie?"
,,Blake a Cameronova sestra"povedala som jednoducho a dúfala že mu to docvakne.
,,Počkaj...ak si myslím správne, je to to čo si myslím?"opýtal sa trochu vytočený a skrivil obočie.
,,Podľa toho čo si myslíš"odpovedala som a on si prešiel rukou po brade.
,,Ako ti to mohol urobiť?"povedal a ja som mykla plecom.
,,Lenže,"pokračoval ,,nemohol čakať večne kým k nemu začneš cítiť to, čo on vždy cítil k tebe. Keď žiadna odozva neprichádzala, posunul sa ďalej." Prisunul sa bližšie a objal ma okolo ramien.
,,A ako to skončilo s tým Cameronom?"
,, Viem, že ho nemáš rád, ale nemáš na to dôvod"povedala som.
,,Cameron ma zachránil a dokázal mi že ma ľúbi, aj potom všetkom čo mi urobil"stále som niekde hlboko v srdci cítila neistotu a nebola som si tým celým istá, no niečo mi hovorilo, že keď mu dám ďalšiu šancu, naozaj mi dokáže že má ľúbi.
,,Ako ťa zachránil?"opýtal sa Jack s ešte väčšou neistotou v hlase.
,,Keď som vychádzala celá uplakaná z tých záchodov, začalo sa mi ťažšie dýchať a ja som vedela že to nieje dobre. Začalo sa mi zahmlievať pred očami a potom, ak by ma nezachytil, asi by som bola na zemi a ľudia by o mňa len tak zakopávali. Potom ma zaviezol k sebe domov, a tam sa o mňa postaral."povedala som a pousmiala som sa. Jack sa natlačil úplne na mňa a silno ma objal.
,,Už ťa nikdy na také miesto nevezmem, a už nikdy ťa nenechám samu"povedal, a ešte chvíľu ma objímal až kým niekto pri dverách nezazvonil. Jack sa postavil a išiel otvoriť. Ochvíľu som započula veľmi známy hlas. Bol to Cameron, a mne sa srdce rozbúchalo.
Postavila som sa a sledovala situáciu ktorá sa dohrávala medzi ním, a mojím bratom. Vedela som, ako ho môj brat nemá rád, tak som dúfala že sa nič zlé nestane.
,,Chcem ju len vidieť"povedal Cam, a na svoju obranu zodvihol ruky. Reakcia môjho brata ma dosť šokovala, no zároveň aj zahriala pri srdci. Objal Camerona a šepol tiché ,,ďakujem", ktoré ale nebolo až tak tiché pretože som ho ešte dokázala započuť. Cameron sa na mňa usmial spoza chrbta môjho brata a tiež ho objal. Brat ho pustil dnu, a ja som k nemu pristúpila. Dívala som sa do jeho očí, a on sa díval do tých mojich. Pousmiala som sa a objala ho. Vyzul sa, a nakráčal so mnou a mojím bratom v našich pätách do kuchyne.
,, Dáš si niečo na pitie?"opýtal sa ho môj brat a Cameron sa usadil.
,,Len čistú vodu''povedal a ja som si sadla vedľa neho. Obaja sme nechápali terajšie správanie môjho brata, no bola som len rada.
,,Taylor?"opýtal sa pre zmenu mojím smerom.
,,Nie, vďaka"povedala som a usmiala sa na neho. Jack podal Cameronovi pohár čistej vody a usadil sa k nám.
,,Chcel by som ti položiť pár otázok''povedal Jack Camovi, a ja som sa chytila za čelo. Nemám ani tušenie, ako toto naše "sedenie" dopadne, no dúfam, že nie nejako zle. Len som pozrela na Camerona pohľadom: ,,Dúfam, že nepovieš nejakú hlúposť" a on sa pousmial a prikývol.
,,Čo máš na mojej sestre najradšej? Myslím to, čo ťa na nej najviac zaujalo?"povedal Jack kľudným hlasom a zadíval sa na neho.
,,Zaujala ma prvý pohľad úplne všetkým. Je krásna, milá, vždy dokáže každému pomôcť a s nikým sa nesnaží byť za zlé. Má nádherné oči, do ktorých by som sa vedel dívať i celé dni. Oči do ktorých by som sa rád potopil, a už nikdy z nich nevyplával,"Cam presunul svoj pohľad na mňa ,,oči, z ktorých srší láska k iným ľuďom. Rovnako ma na nej zaujal aj jej prenádherný úsmev ktorý keď vidím, rozjasní i tie najtemnejšie a najsmutnejšie dni ktoré by som zažíval." Opäť svoj pohľad presunul na môjho brata.
,,Pre tvoju sestru by som bol schopný zabiť. Pomotala mi hlavu už úplne a za to všetko, čo som jej kedy spôsobil, sa neznášam z celého srdca, ak by som mohol, spôsobil by som si dvakrát takú bolesť, akú som spôsobil jej..."odmlčal sa, a zadíval sa na svoje nohy. Chytila som ho za ruku a pohladila mu ju.
Jack sa celý čas usmieval.
,,Práve si zodpovedal všetky moje otázky..."povedal a usmial sa na neho. Potľapal ho po ramene a roztrapatil mu vlasy.
,,Verím, že si tieto slová myslel vážne a začínam veriť aj tebe. Počas tvojho rozprávanie som z tvojho hlasu nezacítil náznak neistoty a ani klamstva. Dúfam, že sa o moju sestru budeš dobre starať, a že mi na ňu budeš dávať dosť dobrý pozor, keď na to niesom dosť súci ja.."povedal Jack a pozrel na mňa. Nevedela som čo k tomu celému povedať. Obaja ma dojali a prekvapili.
,,Milujem vás"povedala som a oboch ich silno objala.
Dúfam, že keď sa zajtra prebudím, bude všetko takto. Že bude všetko tak, ako má byť a že sa to všetko čo sa medzi mnou a Blakom pokazilo rovnako aj opraví...
________________________________
Tak som späť.
Po dlhej dobe, nová časť. Dúfam, že sa vám páčila a že to čo som napísala, nič na príbehu nepokazilo😅 .. posledné dni som totiž trošku dosť veľmi mimo a nedokážem ani poriadne rozmýšľať... Lenže časť som chcela pridať čím skôr tak som ju napísala aj v takomto rozpoložení🤷..
Chcela by som vám niečo povedať... Chcem aby ste vedeli, ak sa budete hocikedy cítiť totálne na hovno alebo to už nebudete zvládať, to že si budete sami ubližovať (sebapoškodzovať sa) a podobne ničiť vam v ničom nepomôže...😅 hlavné je aby ste sa neponižovali pretože to vás zničí najviac, rovnako ako to zničilo mňa...a potom to nebude viesť k ničomu dobrému... posledné dni som sa v tomto trošku poučila, tým čo som zažívala.. a ľutujem veci ktoré som počas tohto môjho "depresívneho" obdobia urobila.. hlavne si NEUBLIŽUJTE a MAJTE SA RADI!❤️❤️❤️
Ak by ste mali hocijaký problém alebo by ste sa potrebovali o hocičom porozprávať, SOM TU PRE VÁS 🥰.
Názory na túto časť mi môžte písať do komentárov ❤️
VikinessRaeken❤️
