Taylor's POV:
Ostala som v šoku. Bolo mi do plaču. Myslí to vážne? Ja som ho doteraz brala len ako najlepšieho kamaráta. Neviem, čo si o tom myslieť. Brat si asi všimol, že sa niečo deje.
,,Si v poriadku?" Opýtal sa.
,,Neviem" Odpovedala som a ďalej sa neprítomne dívala do mobilu.
,,Čo sa deje?" Opýtal sa otočil sa smerom ku mne.
Otočila som sa jeho smerom so slzami v očiach.
,,Chýba mi Blake" Povedala som, postavila sa a odpochodovala do svojej izby.
Zabuchla som za sebou dvere a zošuchla sa nimi dole. Hlavu som si položila do dlaní. Nie. Stačí. Ja som silná. Som dosť silná na to, aby som všetko zvládla. Utrela som si slzy a postavila sa. Otvorila som skriňu. Všetky otrasné veci, čo som tam našla som odhodila na bok. Od dnes to bude iné. Začnem nový život. Začnem úplne od začiatku.
Vošla som do kúpeľne. Zahľadela som sa na seba. Vyzerala som ako troska. Prehrabla som si vlasy, opláchla som si tvár a vrátila som sa späť do svojej izby, kde som sa prezliekla.
Keď som bola hotová, do ruksaku som si hodila slúchadlá, vreckovky a do peňaženky som si vopchala niečo z mojich celoživotných úspor. Ruksak som si prehodila cez plece a už sa náhlila schodmi dolu.
,,Jack, idem do mesta" Povedala som a dala mu pusu na líce.
,,Daj na seba prosím pozor" Povedal a nahodil starostlivý výraz.
,,Dám, sľubujem. Ľúbim ťa" povedala som a začala si obúvať tenisky.
,,Ja teba tiež. Nechceš nejaké peniaze?" Opýtal sa.
,,Nie, vzala som si svoje" Usmiala som sa a dala mu ešte jednu pusu na rozlúčku. Veď sa hneď vrátim.
Aby mi cesta ubehla rýchlejšie do uší som si strčila slúchadlá. Zapla som pieseň Try me od Blackbeara a pomaly kráčala smerom do mesta. Zbožňujem to, že bývame tak blízko mesta. Zachvíľu som tam bola. Namierila som si to do nákupného centra. Prešla som niekoľko obchodov a nakúpila si nové kúsky oblečenia a doplnkov. Ďalšia zastávka bola drogéria. Vošla som a namierila si to k šampónom a farbám na vlasy. Schmatla som tú čo som chcela a postavila sa do radu k pokladni. Keď som bola na rade zaplatila som a uháňala domov.
Doma som bola sa necelých desať minút. Pozdravila som Jacka a moja prvá zastávka bola kúpeľňa.
Z malej taštičky som vytiahla farbu. Pozrela som sa najprv na ňu a potom na seba. Zbohom fialová. Teraz príde zmena, no ja viem, že sa k nejakej farbe raz znova vrátim. Prečítala som si návod na krabičke a pustila som sa do toho.
O 20 minút neskôr:
Vyzeralo to celkom dobre. Spláchla som si zvyšnú farbu a vyfénovala si ich. Bol to divný pocit vidieť sa znova na blond. Ale musím povedať, že to vyzerá dobre. Usmiala som sa na seba a šla sa ukázať Jackovi. Hneď, keď som zišla schody dole, sa na mňa otočil.
,,Wau, Taylor si to ty?" Opýtal sa začal si ma obzerať.
,,Tak, čo myslíš?" povedala som a pomaly som sa otáčala.
,,Je divné vidieť ťa opäť v tvojej prirodzenej farbe" povedal a usmial sa.
,,Rozhodla som sa, že začnem od znova. Takže aj od svojho originálneho looku" Povedala som a sadla si znova k nemu.
,,Tak sa mi to páči. Som rád, že to berieš takto. Si veľmi silné dievča a to na tebe mám rád" Povedal a dal mi pusu do vlasov. Usmiala som sa na neho.
Potom som sa oprela o jeho rameno. Zajtra idem do školy. Bojím sa tých pohľadov a toho čo bude. Bojím sa toho, že tam stretnem Camerona. Bojím sa toho, že tam bude Blake. Stále som mu neodpísala. Neviem čo, neviem ako.. Vzdychla som a len si užívala túto chvíľku. Od zajtra je zo mňa nové dievča. Zavrela som oči a zadriemala.
Prebudila som sa vo svojej izbe. Vzala som do ruky mobil, ktorý som mala na skrinke vedľa postele a pozrela na čas. Je 5:55, ešte päť minút a chystám sa do školy. Vzdychla som a mobil položila tam kde bol. Ľahla som si a sledovala strop. Niekedy ma strašne fascinuje. Ani som sa nenazdala a ten budík zazvonil. To som už vážne musela vstať.
Ako prvé som mala v pláne kúpeľňu. Opláchla som si tvár, umyla zuby a tentokrát sa namaľovala trochu silnejšie. A to tak, že som pridala aj linku. Urobila som si ešte pekný drdol a venovala si krátky pohľad do zrkadla a opustila kúpeľňu.
Obliekla som si biele tielko, čierne úzke nohavice a čiernu Adidas mikinu. So zviazanou rukou to bolo ťažšie, no dalo som to. Vzala som svoj ruksak a zbehla schody dolu. Ale veď ani neviem či škola dnes vlastne je. Čo keď máme riaditeľské voľno? Alebo, čo keď je na škole nejaká epidémia? Alebo, čo keď škola zhorela? Čo keď máme veľa písomiek? Fajn.... Stačí. Sami vieme, že nič z toho sa nestane, pretože až také šťastie nemám. Prekrútila som nad sebou očami a dojedla sendvič so syrom, ktorý som už v ruke držala hodnú chvíľu. Do ruksaku som si hodila len jedno jablko a ovsenú tyčinku. Aj tak viem, že to nezjem, ale aby sa nepovedalo. Jackovi som napísala lístok, že som už šla a prilepila mu ho na chladničku. Obula som sa a vyrazila z domu. Panebože, daj mi prosím silu aby som tento deň zvládla.....
_______________________________
Názor? 😐 Ďakujem za všetky ohlasy ❤ Ďakujem aj Sime 😏 @Sima_Dallas že mi s touto časťou pomohla 😘 určite si prečítajte aj jej príbehy ❤.
Ľúbim vás 😍
VikinessDallas 😙
