Hneď keď som prišla domov, hodila som sa na posteľ. Z toľkého premýšľania ma rozbolela hlava. Zavrela som oči a začala si masírovať spánky. Ani som si nevšimla, či je Jack doma. Skoro som driemala, keď mi pípla správa.
Blake: si doma? Môžem prísť?
Taylor: doma:) sama ako prst. Čakám ťa :*
Mrzelo ma, že s Blakeom už spolu netrávime toľko času ako predtým. Bola som rada že sa ozval.
Za päť minút zazvonila zvonček. Postavila som sa z postele a rozbehla sa k dverám. Otvorila som ich a pozrela na vysmiateho Blakea.
,,Ahoj"pozdravil sa mi a roztvoril náruč.
,,Ahoj"odzdravila som sa mu a objala ho.
,, Poď ďalej"pozvala som ho a on vstúpil.
Keď sa vyzúval, natiahla som mu košeľu, stiahla mu ju do tváre a zhodila ho na zem. Kým sa zdvíhal zo zeme, so smiechom som sa rozbehla hore schodmi. Vošla som do izby a chcela sa zamknúť, no on bol rýchlejší. Do dverí strčil nohu a prestrčil sa dovnútra. Skríkla som a začala behať po izbe. On sa rozutekal za mnou. Zachvíľu ma však dobehol. Chytil ma okolo pásu a zodvihol. Začala som vrieskať a kopať nohami. On ma zatočil a obaja sme spadli na moju posteľ. Keďže ma i popri padaní stále držal, dopadla som na neho. Chvíľu sme tam na sebe len ticho ležali a vydychovali. Potom som pootočila hlavou jeho smerom. Naše nosy boli od seba vzdialené asi len na 5 milimetrov. Cítila som, ako sa mu zrýchlil tep. Zahryzol si do pery a v rýchlosti sa postavil. Ja som ostala ďalej sedieť na posteli. Postavil sa k oknu a hľadel von. Postavila som sa, a nakráčala si to k nemu.
Pozrela som sa na neho. Vyzeral duchom neprítomný.
,,Si v pohode?"opýtala som sa ho a chytila ho za rameno. Pozrel sa na moju ruku a potom do mojich očí. Stále mlčal.
,,Som v pohode"povedal po chvíli a falošne sa usmial.
,,Nie, niesi, vidim že ťa o niečo trápi, čo sa stalo?"opýtala som sa, i keď som to tušila. Tušila som, že dôvodom som asi ja.
,,Ja... Nechcem sa znova raniť. Nemôžem s tebou tráviť čas. Robí to so mnou šialené veci. Musím sa od teba držať ďalej." Povedal a vybehol s mojej izby. Ja som sa rozbehla za ním.
,,Blake!"kričala som.
,,Blake stoj!"zakričala som a vybehla som za ním von z domu. Ani som si neuvedomila že prší. Behala som tak, že som myslela že prídem o pľúca. Videla som ako si na hlavu dal kapucňu. Už som nevládala behať. Zošuchla som sa na zem a začala plakať. Nechcem aby odišiel. On a Jack sú jediní ľudia v mojom živote o ktorých nikdy nechcem prísť...
,,BLAKE!!"to už som si všimla že sa otočil a následne sa ku mne rozbehol. To už som ležala na studenej, mokrej zemi. Kvapky dažďa na mňa jemne dopadali. Cítila som, ako ma ktosi zodvihol a začal so mnou kráčať. Potom som zaspala.
O hodinu:
Počula som, ako kvapky dažďa dopadajú na okno. Pomaly som otvorila oči a pretrela si ich. Spomenula som si na to čo sa stalo. Miluje ma.?..Milujem aj ja jeho? Posadila som sa na posteli. Zdola som započula hlasy. Jeden z nich patril Jackovi a druhý...Blaekovi? Blake tu ostal? Postavila som sa z postele a pomaly vyšla z izby.
,,Neviem si predstaviť že by som ju stratil." Hovoril Blake.
,,Nestratíš ju. Má ťa strašne rada. Ste predsa najlepší kamaráti"povedal Jack.
,,Na život a na smrť"zasmial sa Blake. Pousmiala som sa.
,, Myslím, že ju milujem. No neviem či by sme spolu mohli chodiť. Bojím sa, že potom, po našom rozchode už to nebude také ako predtým." Vzdychol Blake.
,,S týmto, myslím že máš pravdu. No nemyslím si že by ste sa rozišli"zasmial sa Jack.
,,Ste ako jeden. Nerozlučná dvojica"
Nerozlučná dvojica som povedala spolu s Jackom a vyšla som z poza rohu. Obaja sa na mňa dívali. Jack mal na tvári mierny úsmev. Blake sa tváril vydesene. Pristúpila som k nemu a objala ho.
,,Už to NIKDY nerob. Nikdy ma už neopusť rozumieš?"povedala som a hlavu si strčila do jeho hrude. Cítila som, ako sa mu hruď pomaly dvíha a znova klesá. Objal ma tak silno, že som myslela že stratím dych. Bolo to však príjemné objatie. Objatie môjho najsamlepšieho kamaráta. Pustila som sa ho a sledovala ako na mňa hľadí.
,, Nerozluční priatelia"povedala som, a ukázala na svoj náramok na ruke.
,, Nerozluční priatelia"zopakoval a ukázal ten svoj. Usmiala som sa a on mi postrapatil vlasy. Znova. Automaticky som si ich začala upravovať a hodila som na neho vražedný pohľad. Len sa zasmial. Znova som ho objala, no tentokrát sa k nám pridal aj Jack. Týchto dvoch ľudí, mám najradšej na svete.
,,Čo sa vlastne...Presne stalo?"opýtala som sa a pozrela na Jacka.
,,Áno moja milá, čakal som kedy sa to opýtaš." Povedal.
,,Keďže si sa vrátila len pred pár dňami z nemocnice, ešte niesi úplne v poriadku, to obaja niesme. Ak chceš takto hazardovať so životom, zabehnúť si ešte jeden matatón cez štyri ulice a tým prísť o pľúca, tak fajn"dokončil a nadvihol obočie.
,, Prepáč,"povedala som a hodila ospravedlňujúci výraz.
,,Mne sa neospravedlňuj, len ťa prosím, trochu o seba dbaj, nechcem ťa stratiť"povedal a jeho výraz zosmutnel.
,, Neprídeš o mňa"povedala som a objala ho. Zozadu ma objal Blake. Táto chvíľa je zatiaľ jedna s tých najkrajších chvíľ môjho života...
________________________________
Ahojte 🍀
Mám na vás takú otázku. Myslíte že by mala Taylor skončiť s Cameronom?❤ Alebo s Blakeom?😍 Čo sa myslíte že sa o Camovi dozvie? Stane sa Vicky jej novou kamarátkou?🙊 Ďakujem za vaše odpovede 😚
Ďakujem za každý vote a koment 😘😘
VikinessDallas😇
