Cameron si včera doniesol veci, a prespal u nás. I keď môj brat povedal že mu začína veriť, nedovolil mu spať so mnou v jednej posteli, tak musel spať na dosť nepohodlnom gauči.
Ráno som sa zobudila skoro. V dome panovalo ticho. Pretrela som si oči a vyšla z izby. Nakukla som do bratovej izby, ten si pokojne odfukoval rozvalený na celej svojej posteli. Pousmiala som sa a zavrela dvere jeho izby. Zišla som schodmi dole do obývačky.
Cameron spal s jednou rukou na zemi a druhou na svojom bruchu. Perinu mal zhodenú na zemi a s pootvorenými ústami pokojne vydychoval. Prikryla som ho a išla som sa obliecť.
Keď som sa obliekla, jemne som sa primaľovala a učesala som si vlasy. Za ten čas sa zatiaľ zobudil môj brat, a ako som časom usúdila, zobudil aj Camerona. O niečom sa zhovárali, no nezapočula som o čom, a načúvať som určite nechcela.
Zišla som dolu schodmi a obaja presunuli svoj pohľad na mňa. Obaja mali v očiach niečo, čo ma neskutočne tešilo. Niečo čo ma príjemne hrialo pri srdci a dodalo mi pocit že pri nich som v bezpečí. Jeden aj druhý sa usmievali a dívali sa ako k nim kráčam. Objala som ich a popriala im dobre ráno. Všetci sme sa usadili. Všetkým som nám pripravila raňajky a to toasty, ktoré mám najradšej. Mama robievala vždy tie najlepšie toasty s veľkou kopou syra lebo vedela, že to mám takto najradšej. Keď som si na ňu spomenula, prišlo mi to všetko dosť ľúto, no len som sa zhlboka nadýchla a s úsmevom obslúžila chalanov. Pri stole panovalo ticho, a ja som nevedela ako ho zrušiť tak som len sedela a jedla svoje raňajky.
Keď sme dojedli, taniere som odniesla do drezu a Jack sa potom postavil.
,,Tak, majte pekný deň v škole"povedal, usmial sa na Cama a mne venoval bozk do vlasov.
,,Ideme?"usmiala som sa na Camerona a vybrala sa do predsiene. Obuli sme sa, ja som si vzala svoje veci, a on svoje ktoré si včera doniesol a mohli sme vyraziť. Keď som vyšla von, chcela som ho chytiť za ruku no on ma vzal do svojej náruče a zatočil sa so mnou okolo svojej osi. Zasmiala som sa a on ma položil. Venoval mi nádherný bozk na pery a svoje čelo si oprel o moje.
,,Ani som nemal čas ti popriať krásne ráno, tak aspoň takto"povedal a ja som ho objala.
Je pre mňa ťažké to priznať, no asi ho milujem. Fakt strašne milujem... Aj cez to všetko čo urobil, sa moje srdce tiahlo len za ním, akoby na svete neexistoval nik iný okrem neho. A ja som si nevedela pomôcť. Srdcu nerozkážem, nejde ovládať.
Chytil ma za ruku, a kráčali sme do školy. Hlavou mi koloval Blake. Ak ho dnes uvidím a ani sa na mňa nepozrie, bude do ďalšia rana do môjho už dosť doráňaného srdca.
Ocitli sme sa tam. Ľudia po nás zazerali a čosi si šepkali. Cameronova stará partia ho sledovala s pokrčeným obočím. On im nevenoval ani jediný biedny pohľad. Stále sme kráčali spolu, ruka v ruke, a nevnímali svet okolo seba. Až kým môj pohľad nezamieril na nich. Blake a Vicky. Stáli spolu pri skrinke a dívali sa na nás. Vicky s pohľadom ľútosti a Blake s pohľadom ktorý sa nevedel vôbec z jeho tváre vyčítať. Naše pohľady sa stretli a on odvrátil zrak. Vzal si veci, Vicky tam nechal stáť samú a niekam odkráčal. Vicky sa pohla našim smerom a tak som zastala. Necítila som voči nej nenávisť, mala som ju stále rada. Bolo to len akési sklamanie.
,,Ahoj Taylor, ahoj Cameron'', pozdravila nás a znova medzi nami nastalo ticho.
,,Ahoj" odzdravila som sa jej a Camerona pustila. Podišla som k nej a objala som ju. Ostala zarazená, no objatie mi opätovala.
,, Myslela som, že sa na mňa hneváš"povedala a pozrela mi do očí.
,,Nebol to hnev, skôr sklamanie. Stále ťa mám rada'' povedala som a usmiala sa na ňu.
Vymenila si pohľad s Cameronom ktorý bol stále ticho a potom sa pozrela znova na mňa.
,,Tak... vidíme sa po škole?"povedala a ja som prikývla. V očiach som jej zazrela iskričky šťastia. Usmiala sa a potom zazvonilo. Zakývala som jej a my s Cameronom sme sa vybrali smerom do našej triedy. Všetci na nás stále upierali svoje pohľady. Prechádzali mnou ako lasery až do bolo nepríjemne, preto som Cameronovu ruku stlačila ešte viac. Zrejme zacítil že sa necítim dobre, tak ma silno objal okolo pliec. Vošli sme spolu do triedy a sadli si na moje miesto. Bolo to prvýkrát za všetky roky na strednej, čo som s niekým sedela, a prvýkrát čo som sedela s niekým, koho som predtým neznášala.
Hodina prebiehala normálne. Cítila som sa fajn, a plne som sa sústredila na proces vyučovania.
Po skončení hodiny sa pred 'našou' lavicou ocitol hlúčik zopár našich spolužiakov.
,,Ahojte"ozval sa Jaden, jeden z chalanov Camaronovej partie.
,,Dnes je u mňa párty, a bol by som rád ak by ste obaja prišli"povedal a rukami sa oprel o našu lavicu.
Pozrela som sa na Camerona a ten neisto na mňa. Usmiala som sa a obrátila sa na Jadena.
,,Radi prídeme"prikývla som a on sa usmial.
,,Fajn, tak sa tešíme"povedal niekto ďalší z nich, ale nezaregistrovala som kto to bol.
,,To si myslela vážne?"opýtal sa ma Cameron so stále nechápavým výrazom.v
,,Áno, zabavíme sa. A navyše je to prvýkrát čo ma niekto niekde pozval čiže si to nechcem nechať ujsť"povedala som a chytila som ho.
,,Neboj, bude to super, uvidíš"stlačila som mu ruku. Len prikývol a venoval mi bozk na líce.
Takže si dnes trošku s Cameronom povyrazíme, a ešte k tomu k jednému s chalanov z jeho partie. Aj som sa tešila, no zároveň ma zožieral divný pocit, že som rozhodla aj za Camerona. On tam možno ani ísť nechcel, ale súhlasil len kvôli mne. Teraz je už však neskoro. Jasné, nemuseli by sme tam ísť, ale boli sme pozvaní a ja som to pozvanie prijala, čiže už cúvnuť nechcem.
_________________________________
Vitajte pri novej časti 😅
Prepáčte že to trvalo tak dlho, a ani nieje taká ako som si ju predstavovala, ale nemohla som ju vydať a ani dopísať skôr, tak aspoň takto a teraz 😅
Trpím menšími problémami čiže sociálne siete ani nenavštevujem ale nechcela som sa teraz takto vykašľať aj na toto tak som navštívila aspoň wattpad😅
Ak tam budú/ sú nejaké chyby tak sa ospravedlňujem ale nečítala som to potom čo som to dopísala čiže ani poriadne neviem čo všetko je tam popísané 😅
Ďakujem za podporu a každé prečítanie 🖤🥰
See you soon❤️ maybe 😅
VikinessRaeken ❤️ 🌸
