Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Posledný deň

Zajtra skoro ráno má prísť Natália. Dávid od radosti nevedel, čo má robiť, aby mu čas prešiel čo najrýchlejšie, čo sa pri jeho malému bratovi nedalo. Pozval ma k sebe, aby som mu s bráchom pomohla a hlavne sa mu čo najviac venovala.  Stále sme sa s ním hrali a zabávali ho. Vymýšľali všeliaké hry, kreslili sme spolu, pozeali rozprávky, šiel s nami venčiť, proste sme všetko robili, aby sme sa nenudili. David mal neskutočne veľa energie ako sa nevedel dočkať Natáliinho príchodu. Tešila som sa s ním. Jeho radosť bola úprimná.  

"Ja dneska asi ani nezaspím."

"Neboj zaspíš a ak nie počkám na ňu s tebou. Môžme ísť pozerať hviezdy a tak." So širokým úsmevom súhlasil. Keď konečne jeho brat poobede zaspal, šli sme na terasu si zapálili cigarety.

"Mohli by sme si dneska aj vlajku dať. To nám neskutočne rýchlo prejde." Navrhol. Ja som len súhlasila. Bolo mi vlastne jedno, či si dneska dám alebo nie. Vždy som mala po ruke nejakého johna po ruke keby dačo. Na chvíľu som šla na toaletu ísť na malú. Ako som sa vrátila, videla som ako David drží môj telefón, kde sa mi zobrazilo neznáme rakúske číslo, ktoré sa mi pokúša dovolať. Rýchlo som mu schmatla telefón z ruky a zdvihla to.

"Kde si?" Ozvala sa pravá ruka.

"U kamaráta, prečo?"

"Kde to je?"

"Na mojej ulici hneď prvý dom. Prečo?"

"Máme tu jeden obchod. Choď pred dom, nájdem si ťa." Zložil. Nechápavo na mňa David hľadel. Začal sa ma pýtať, že kto to bol a čo chcel. Povedala som mu, že ma prišiel kamarát pozrieť a mám sa s ním teraz stretnúť. Veľmi mi to neuveril, ale v tej chvíli mi bolo jedno čo si myslí. Na chvíľu som položila telefón na zem a začala si obúvať svoje tmavočervené číňanky. Dávid pri mne stál a sledoval ma. V tom mi zavibroval telefón a ukázala sa mi správa.

Hast du die Waffe mit? (Máš pri sebe zbraň?) 

Rýchlo som zakryla displej, aby si to David neprečítal. Na strednej sa učia nemčinu, takže by mohol porozumieť. Odkedy si stále píšem s Davidom, nadstavila som si na telefóne, aby sa mi ukazovali správy. Rýchlo som ho objala a vybehla pred jeho dom, kde akurát prišiel čierny mercedes. Podišla som k nemu bez toho, aby som sa pozrela na Davida, ktorý nechápavo stál pri dverách.  Aj tak som musela ísť nakoniec domov, pre zbraň aj sa prezliecť. Rýchlo som si obliekla lososovú obtiahnutú sukňu a biele tielko, ktoré mi pravá ruka odsúhlasila. Béžovú kabelku som zladila do béžových vysokých topánok. Do kabelky som si rýchlo zobrala peňaženku, kľúče, maľovátka a hlavne zbraň. Po ceste do Bratislavy som sa maľovala. Pravá ruka mi hovorila, čo majú nové v Rakúsku a ako im tam veľmi chýbam. Ja som sa mu pochválila s obchodom a on mi s radosťou oznámil, že mi doniesol ďalší tovar.

"Viem že sme ti hovorili, že tu nebudeš riešiť žiaden obchod, ale tento je veľmi dôležitý. Musíš skontrolovať papiere a podpísať ich ako sekretárka hlavy rodiny." Dodal. Nechápavo hľadel ako som si začala lepiť umelé riasy. Začali sme sa na tom spoločne smiať. Keď sme konečne prišli do podniku, kde sme boli o pätnásť minút skorej, sadla som si k stolu a práva ruka šla trocha ďalej, keby sa náhodou niečo stalo. Klienty vedeli len o mojom príchode. Takto hlava rodiny skúša, či jeho nová spolupráca nesklame. Predsa len, kto by veril, že mladá sekretárka sa rozumie v takýchto papieroch? Medzi tým, ako sme ich čakali, si pravá ruka objednala jedno espresso a ja čistú vodu. Rýchlo som sa pozrela do telefónu, aby som si vypla zvonenie. Ako som odomkla displej, zobrazila sa  mi správa od Dávida.