Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Pozvánka

Ako každý deň aj dneska som sa tešila na stretnutie s Dávidom. Dneska sa určite poobede nevidíme, lebo má narodeninovú oslavu s rodinnou. Ako vždy aj dneska sme sa stretli pred mojim domom, kde som ho čakala. Vysmiaty prišiel ku mne a objímal ma. Tešil sa, že už konečne má osemnásť. Pôvodne mala ísť aj Natália na jeho rodiny ako vždy, lenže šla neskoršie do Anglicka. Smútok za Natáliu úplne zmizol. Už len týždeň a zase príde. Na jednej strane tešila som sa na ňu, ale na druhej som vedela, čo to bude znamenať pre mňa a Dávida. Naše kamarátstvo už nebude také, aké je teraz. Aj stále som dúfala, že sa moje slová nenaplnia. Lenže samozrejme Dávid bude chcieť byť čo najviac s ňou a ona naše stretávanie nebude akceptovať, ak to je teda tak, ako to hovorí Jakub. 
Ako sme sa prechádzali so psami, Dávid ma prekvapil svojim návrhom.
"Inak nechcela by ísť na moje narodky? Viem, že som pred tým hovoril, že som nikdy žiadneho kamaráta nepozval na narodeniny s mojou rodinou a Natália tam bola preto vždy, lebo každé leto sa koná u nás grilovačka tak vždy pozvali jej rodičov, ale chcel by som, aby si tam bola aj ty."
Okamžite som súhlasila. Vždy som si vedela rozumieť s kamarátovými rodičmi a vážila som si jeho pozvánku, keďže som prvá kamarátka, ktorá je pozvaná. Ako som prišla domov, skontrolovala som smotanové torty, či sú už poriadne stuhnuté. Robila som ich včera. Pripravovala som ich na našu spoločnú oslavu, kde bude ja, Jakub, Veronika a David a druhú som si spravila, keby mi náhodou nestačilo z našej islavy, tak si ešte pochutnám, lebo milujem tú tortu. Ale tak teraz ju môžem zobrať na Davidovu oslavu. Pomyslela som si. Pri chystaní torty som si uvedomila, že mi chýbajú piškoty a banány, tak som šla s Veroniku na mojom aute do Trnavy, kde sme rovno nakúpili potraviny a nejaké oblečenie, ktoré sa nám zapáčilo na to sme si sadli na kávu. Bolo vidieť, že Veronika má iný názor na Veroniku ako Jakub.
"Raz si musíme takto spontánne vyraziť aj s Natáliu! Tá sa určite tomuto nápadu poteší!" Povedala mi s nadšením pri káve. Vtedy som si uvedomila, že vždy keď sa hovorilo o Natálie, vždy ju Veronika spomínala v dobrom. Možno nevie o tých dievčatách, ktorým sa Natália vyhrážala alebo ma Jakub klame. Ale prečo by to robil? Po venčení som sa zahľadela do mojej veľkej skrine s oblečením. Po dlhom uvažovaní som si vybrala bledorúžové šaty. Nemali žiaden výstrih ani rukávy a po pás boli stiahnuté a odtiaľ boli voľné. Boli mi dlhé nad kolená. Jemne som sa namaľovala. Ako vždy prikrašlila som si riasi, obočie a pery s bledorúžovým rúžom k tomu som si zvolila bledorúžové očné tiene. Vlasy som zaviazala do vysokého copu a z ofiny zase spravila menší kopček. Slnečné lúče sa odrážali na mojich náušniciach. Obula som si krémové balerinky. Na boku bola čipka tvarov ruží inak všade bola látka. Ešte raz som sa zahľadela do zrkadla a potešila sa z výsledku. David sa ponúkol, že príde pre mňa aj keď som trvala na tom, že prídem sama. Davidovi som už včera kúpila darček. Raz keď sme šli do Trnavy okolo Adidasu, zapáčili sa mu tam jedny tenisky. Keďže si ich v ten deň skúšal, zapamätala som si číslo a kúpila mu ich. Ako aj Dávid sľúbil tak aj prišiel pred mojim domom. Zazvonil mi na zvonček ako vždy, lebo niekedy som ho pustila dovnútra, keď som ešte varila. S úsmevom som mu otvorila a on mi úsmev opätoval.
"Aká si krásna." Polichotil mi.
"Musím sa zapáčiť tvojim rodičom." Zavtipkovala som.
"A mne nie? Je to predsa moja oslava."