Čoskoro tu budeme bývať rok. Dávid sa zamestnal ako automechanik a ja v banke ako účtovníčka. Obaja sme dokončovali školy externe. Naša domácnosť fungovala bezchybne. Domáce úlohy a venčenie krpcov sme si vždy vedeli dokonalo rozdeliť. Vôbec sme sa nehádali. Užívali sme si spoločné bývanie, aj keď nám chýbali naši blízky. Každý večer nám volala Davidova mama. Prvé tri mesiace sme jej ešte klamali, že cestujeme no potom nám to prestávala veriť, tak sme jej len povedali, že sme sa tam na krátku dobu presťahovali, lebo sme tam obaja našli lepšie školy. Nesúhlasila s tým najprv. Chcela, aby sme sa vrátili domov, no nejako sme ju prehovorili, že tu chceme ostať a máme sa tu výborne. Pri tom
sa v skutočnosti skrývame pred mafiánskym bossom. Hlboko vnútri srdca som dúfala, že ma nehľadá, no poznala som ho veľmi dobre. Určite sa ma pokúša nájsť. Viem si predstaviť jeho hnev. Dovolila som si len tak odísť. Teraz hladím do zrkladla a maľujem sa. Dneska sme s Davidom oslavovali druhé výročie. Šli sme do Popradu do luxusnej reštaurácie. Obliekla som si nádherné dlhé červené šaty a k nim obula čierne vysoké lodičky. Krk mi ozdoboval nádherný strieborný náhrdelník v tvare srdca, ktorý mi daroval Dávid na Valentína. K náhrdelníku mi kúpil strieborné náušnice.
"Si neskutočne nádherná. Aj keď už nie si tínegerka." Pousmial sa David.
"Nevysmievaj sa mi toľko. Neboj o rok budeš mať aj ty dvadsať."
"Ach, ten čas neskutočne rýchlo uteká." Zamyslel sa David.
"To áno. Ešte teraz si pamätám ako som si chodila po vonku s kamarátmi vo Viedni a vždy ako sa zatmelo som utekala domov k rodičom."
"Presne. Hlavne tieto posledné tri roky utiekli rýchlo."
"To preto lebo som ti do neho vstúpila ja a začínal si prežívať zmeny a nové zážitky." Zasmiala som sa.
"Ach na ten deň nezabudnem keď som ťa uvidel prvý raz. Prišla si sem vtedy s dvoma autami plných poliakov a ty jediné dievča medzi nimi. Heh pred križovatku ste zastavili, ty si sa s jedným vymenila a dali ti šatku."
"Oh to mi prvý krát ukazovali môj dom."
"Keby som si vtedy mohol skorej uvedomiť aká si úžasná."
"Ja? Prečo by som mala byť ja tá úžasná? To ty si úžasný. Nikdy si odo mňa neodišiel. Ani keď som ti povedala o sebe pravdu a ani vtedy keď ťa kvôli mne postrelil jeden maniak. Dokonca si sa so mnou vydal na cestu, kde ti zas hrozí tvoj život. Každý večer kvôli mne klameš vlastnej mame. Vzdal si sa školy, rodiny, kamarátov a bezproblemoveho života. Naozaj neviem koľko chalanov by to pre mňa urobilo." Jemne som sa na neho usmiala.
"Hej máš pravdu nie je to ľahké, ale s tebou mi to stojí za to. Ty si tak krásne dievča s veľkým srdcom. Aj keď si zažila to najhoršie, stále si skúšala hľadať dôvod na úsmev. Všade si dokázala nájsť krásu. Vždy keď mi je najhoršie, tak ma rozveseluješ, aj keď pri tom sama potrebuješ rozveseliť. Vždy pri druhých premyslaš tak, aby to tomu druhému najviac vyhovovalo. Nikdy sa nevzdávaš aj keď už nevládzeš. Najbližších si vážiš a rada pomáhaš ľuďom. Vždy si sa vedela o seba a o druhých postarať. Nikomu si nechcela ublížiť, ak si nemusela. Vždy sibsa rozhodovala spravodlivo. Chcem, aby si bola mama našich detí." Medzi tým ako to Dávid hovoril, vytiahol červenú krabičku.
"Vezmeš si ma Lea Smialová?"
VOCÊ ESTÁ LENDO
Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1
Romance"Prosím jeho z toho vynechaj, je to medzi nami." Snažila som sa upokojiť Martina, aj kěď som mala čo robiť, aby som svoj veľký hnev upokojila. "Nie s ním si ma vymenila! Za to bude pikat, ty si bola vždy moja a aj budeš!" "Nie som! Odkedy si odišiel...
