Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Stav: Single

"Vyše roka? Možno už rok aj pol." Odpovedala som.
"Nechýba ti láska?" Nechápavo sa opýtala Natália.
"Nie. Som spokojná. Ale nezaoberajme sa mojou samotou, ale skôr by ma zaujímalo ako ste sa spoznali a dali dokopy?." Pousmiala som sa.
"My dvaja v Bratislave na vianočných trhoch. Bol som tam s kamošmi pozrieť, že sa opijeme z punču a zahaluzíme a ona tam bola s kamarátkami kupovať darčeky. Hneď ako som ju zbadal, pri stánku so snežnými guľami, zaľúbil som sa. Vtedy mala dlhé vlasy, dokonca ďalšie ako ty. Ako som ju uvidel prihovoril som sa jej a pozval ju na punč. Naši kamaráti to hneď pochopili a nechali nás samých. Stáli sme tam tri hodiny, jeden punč pili za druhým a non stop sme sa rozprávali. Ako som ju vyprevadil na zástavku, vymenili sme si kontakty a po pár dňoch sa dali dokopy. Stretávali sme sa len cez víkendy. Buď ona prišla do Trnavy alebo ja do Bratislavy. Keď som si spravil vodičák, tak som ju potom len ja navštevoval. Ako vyštudovala strednú školu, prišla sem z Bratislavy za mnou bývať." Pousmiali sa, pospomínali na trápne chvíle z toho dňa a venovali si krásnu pusu.

"Vau. Mali ste to celkom ťažké, ale zase, tým, že ste boli spolu málo o to viac ste si vážili ten spoločný čas." Dodala som. Obaja mi to odsúhlasili. Pozrela som sa na Dávida a Natáliu, aby mi oni povedali svoj príbeh. Natália sa letmo pozrela na Dávida a úsmevom začala hovoriť.

"My sme sa dali dokopy v škole. On bol o ročník vyššie ako ja, ale poznáme sa od malička, keďže naši sú dlhoroční známi čiže grilovačky a kávenky boli pomaly každý víkend. Aj v škole sme sa stretávali každú prestávku. Od prvej triedy o nás každý hovoril, že my dvaja budeme raz spolu, alebo že sme spolu, len to nevieme/nechceme priznať, ale nepočúvali sme ich, vtedy sme si nevedeli ani predstaviť, že medzi nami by niečo bolo. Brali sme sa ako najlepší kamaráti. No raz prišla k nám nová matematikárka a dosť si na mne sadla a raz som vybuchla a vynadala jej do kurvy tak ma nechala po škole, čo ma ešte viac dostalo, lebo nikdy som nebola po škole. Od prvej triedy som bola v našej triede najlepšia žiačka z triedy a učitelia ma mali radi, lebo som ani raz nezabudla domácu úlohu a vždy som bola pripravená na hodinu. No pri tejto učitelke sa to nedalo. Dávala mi stále poznámky, aj keď som si vypýtala prijebanú gumu, tak mi dala ,lebo som vraj "vyrušovala" na hodine. Proste bola to zasadnutá piča. Som rada, že som na strednej a už tú ropuchu špatnú nemusím nikdy vidieť. Na to o dve hodiny mal David s ňou matematiku a ten jej tiež vynadal, lebo bol nahnevaný a to viac než ja, že som ostala po škole. V ten deň sme boli len my dvaja v triede, lebo bol piatok a každý radšej počúval na slovo, akoby si mal ukracovať svoj víkend. Na chvíľu nás opustila učiteľka, lebo si musela do kabinetu vyzdvihnúť ďalšie písomky, ktoré si pri nás opravovala. Konečne sme boli chvíľu sami a konečne som si mohla pozrieť, kto mi stále vypisoval a volal. Ako som vyťahovala telefón z tašky, vtedy ma Dávid chytil za ruku a priznal sa mi, že v poslednej dobe si uvedomuje, že cíti ku mne niečo viac a vtedy sme si dali svoju prvú pusu, keďže aj ja som začala k nemu niečo viac cítiť, lebo sme sa raz strašne pohádali, to bola naša prvá hádka, k tomu on šiel na týždeň s rodinu preč. Ako som rada chodila do školy, tak v ten týždeň som každé ráno stávala s nenávisťou a únavou. Nikto a nikdy takú nevidel, dokonca sa ma aj učky pýtali, či mi nie je zle a či radšej nechcem ísť domov. Keď mi dal pusu, tak som si bola istá, že ho milujem a neviem či predstaviť život bez neho. Po ňom nikoho nechcem mať alebo sa dlho s nikým nedám dokopy, lebo už teraz viem, že náš rozchod ma bude neskutočne bolieť." Povedala Natália a tiež venovala pusu Davidovi.  On ju počas jej rozprávania o tom, ako ona bez neho nevie byť, chytil za ruku a pritisol jej ju. 

"Ja keby sa rozvediem s Jakubom tak tiež by som nechcela dlho vzťah." Dodala Veronika. Po rozhovore už všetci pomaly vstávali a išli pomaly domov. Ja som si dopriala sprchu a v posteli som si uvedomila jednu vec.