Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Videozáznam

Po nejakej hodine som vyliezla z vane. Sviežosť a čistota mi robili dobrú náladu. Zapálila som si cigaretu na terase. Do riti ráno som nevečila psov. Pôjdem s nimi, ako sa najem. Spravila som si kuracie rezne s hranolkami, najedla sa a vybrala sa vyvenčiť psov. Ako som sa s nimi prechádzala, prišla mi od Dávida správa, že s Natáliu je všetko v poriadku, všetko mu uverila. Potešila som sa, lebo som nechcela, aby mal Dávid problémy. Teraz si to musí len vyriešiť s rodičmi. Na to som dostala správu od Natálií, že či môže prísť na kávu. Odpísala som, že za dvadsať minút som doma. Chcela som si nechať nejaké minúty pre uvarenie kávy. Trocha som pridala tempo, aby som bola čo najskôr doma.
Ako som nalievala do veľkých šálok horúcu vodu, zazvonil zvonček. Natália je už tu. Šla som rýchlo k dverám a poslala ju na terasu. Ona si pohodlne sadla na veľkú stoličku a ja som priniesla kávu. S úsmevom som sa ju spýtala, ako bolo v anglicku.
"Bolo super, ale nechodila by som tam keby viem, čo sa bude diať, kým budem preč."
"Čo sa dialo?" Snažila som sa robiť, že nemám šajnu o čo jej ide.
"Dobre viem, že ideš po Davidovi."
"Prosím? Tebe asi preskočilo." Zasmiala som sa.
"Nerob sa tu, vraj odkedy som odišla, tak si za ním každý deň chodila. Zaujímavé, že kým som tu bola, tak ste neprehovorili spolu ani jedno slovo."
"Pozri, ako sme šli spolu z letiska, tak sme už museli prehovoriť nejaké to slovo. Potom na druhý deň so smútkom prišiel za mnou, či nemôžme spolu venčiť, aby nechodil sám. Potom sme si začali rozumieť tak sme sa viacej stretávali. Ale ni raz za celý ten mesiac medzi nami nič nebolo. Ako si proste odišla, vyzeral hrozne, tak mi ho prišlo ľúto. Dobre vieš, že ja nechcem žiadneho chalana, my sme fakt len kamaráti nič viac."
"Pozri ja nie som piča. Celá dedina hovorí o tom ako ste stále spolu."
"Áno boli sme spolu často, ale videli nás niekedy spolu sa bozkávať alebo že sme sa držali za ruku? Nie, lebo my nie sme spolu, on furt basničkuje o tebe a mne sa môj život bez chlapa páči. Ty sama si neznášala, keď o vás tak v škole hovorili a teraz ty ich tie reči počúvaš. Aká irónia."
"Mňa neojebeš, ešte raz sa s ním stretneš, tak poviem fotrovi, že predávaš trávu a môžeš si baliť veci do basy."
"Ak to práskneš, môžeš ísť so mnou. Vidíš, mám tu všade kamery a povedzme, že si niekedy uložím nejaký záznam a práve tam kde so mnou sama húliš a chváliš sa, čo si za celý svoj život vyviedla a tvoj foter o tom nič nevie, lebo si myslí, že si jeho nevinná princezná. Ver mi, z toho by sa otec nepotešil."
"To nemyslíš vážne. "
"Riskni to a ja to hneď pošlem s údajmi na políciu. A ani neskúšaj ma nejako prásknuť. Zistím, že idú po mne, okamžite to posielam. So mnou sa moja milá nezahrávaj. Na mňa nemáš." Povedala som s úsmevom a odpila si zo svojej kávy. Bez slova sa Natália postavila a odišla. Ani sa tej kávy nedotkla. Schmatla som telefón a napísala Jakubovi.
Môžeš dneska prísť ku mne na kávu? Ale bez Veroniky.