Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Zlepšenie

Dávid prišiel trocha skorej, aby sa k nám pridal. Prisadol si k Natálií. Priniesla som mu džús a ďalej rozoberala tému poľský rap, ktorú som dlhšiu dobu riešila s Natáliu. Prekladala som jej texty piesní a vysvetľovala ich význam. Zapáčila sa jej tá hudba, ale možno to bolo tým, že sme si pred tým zapálili packa. David si to všimol, lebo Natália sa stále usmievala, mala rozbité oči, pár krát sa hlasne zasmiala, kým ja som vyzerala normálne. Dokonca pri štvrťke packa to vzdala, že už nevládze a musela som to sama vyfajčiť. Áno aj ja som sa smiala, ale nie bez dôvodu ako Natália, skôr som sa smiala na nej a na jej spomalené pohyby. Boli neskutočne vtipné. Kým sa natiahla za pohárom tak to trvalo asi aj päť minút. Najlepšie na tom bolo, keď sa smiala na tom, že jej otec je fízel a myslí si, že ona je nevinné dievčatko, pri tom v trinástich začala piť, fajčiť a húliť. To húlenie jej veľmi neverím, lebo celkom málo vydržala a strašne ju to dalo dole. David jej nič nepovedal, ale bolo vidieť, že mu to nebolo jedno. Čakala som, že hneď po mne vyštaruje ako nás nechá Natália osamote. Po chvíli Natália zaspala na jeho ramene. Na naše otázky typu: Žiješ, si tu, reagovala len mrnčaním, čo aj po chvíli vzdala. Keď už prestala odpovedať, Dávid sa do mňa spustil.
"Prečo si ju tak nafajčila?"
"Ona sama to chcela a ja som fakt nevedela, že toľko málo vydrží. Veď včera vola ešte ok." Odpovedala som.
"Lenže teraz nie je. Ja ju ale takto nemôžem doniesť domov a za chvíľu ideme k Jakubovi." Vyčítal mi.
"Tak prespí zatiaľ v mojej posteli, necháme jej odkaz, že sme šli k Jakubovi a keď pôjde domov nech mi zavolá, ja rýchlo prídem a zamknem dom, čo robíš hneď drámu." Upokojila som ho, čo aj zafungovalo. S nápadom súhlasil. Šli sme skorej k Jakubovi, lebo chcel byť čo najskôr pri nej. Láska a vášeň ktorá medzi nimi bola sa dala vycítiť aj na sto kilometrov. Boli jak pár z filmu. Každý im mohol ich lásku závidieť. Po ceste k Jakubovi som stále videla na Davidovom chovaní, že má o ňu starosť. Neustále pozeranie do telefónu a fajčenie cigariet jedna za druhou ho prezradzovalo. Normálne mi to prišlo krásne a romantické. Na jednej strane som sa cítila trocha vynná, lebo mi prišlo ľúto ako sa o ňu bojí, ale na druhej, ja som jej nedržala zbraň pri hlave a nútila ju, aby to fajčila. Dokonca sa potešila nápadu, keď som jej navrhla, či si spolu nedáme.

Jakubovi vôbec nevadilo, keď sme prišli o pol hodinu skorej, ba sa aj zasmial na Davidovych dôvodoch. Hneď sme sa vrhli na motorku, kde som viacej pokecala s Davidom, keďže Jakub s Veronikou šli do Trnavy na nákup, čiže nás nechali v ich dome samých. Rozprávali sme sa o motorkách a o autách. O iných veciach by sme sa asi v tej chvíli nevedeli rozprávať. Ústa nám šli non stop, ale stále mi bolo ľúto, že sa na mňa nahneval, pri tom naozaj nemal dôvod. Na začiatku mi to dal Dávid vycítiť na jeho stručných odpovediach, potom sa ukludnil a komunikoval so mnou normálne. Ako sme skončili u Jakuba a konečne prišiel z Trnavy, čo všetko trvalo len hodinku, s Jakubom, Davidom a s Veronikou sme šprintovali hneď ku mne. Natália si ešte stále spala pokojne. Sadli sme na terasu, list ktorý sme jej nechali na nočnom stolíku sme zahodili a ďalej sme sa rozprávali o živote. S Jakubom som si viacej sadla. Možno to bolo tým, že jeho frajerku som nezničila ako Natáliu. Aj z našej rodiny som každú frajerku z nášho členstva dokázala zničiť, či už s alkoholom alebo trávou. Nuž som ako chlap. Vydržím toho veľa. Dávid každých desať minút šiel do mojej izby skontrolovať Natáliu, či je v poriadku. Všetci sme sa na tom trocha zasmiali, ale na druhej strane sme ho chápali. Tiež sme si nevedeli predstaviť, že by sme boli pokojný, pri tom by sme videli, ako je naša polovička na šrot. Mala som pocit, že už s Davidom nebudem mať tak dobrý kontakt ako s Jakubom. Vôbec by som sa nečudovala, keby ma už viacej nekontaktoval.