Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Lúčenie

O hodinu neskôr, prišla dodávka s mojimi vecami, keďže nábytok sťahovali včera, nemuseli sme to dneska robiť. Nezobrala som si všetky veci, len pár hlavných. Budem tu musieť minimálne rok ostať, čiže si veci dokúpim sama. Nejako o prežijem, hlavne keď ma chalani budú navštevovať. Hlava rodiny nechcela aby som tu riešila nejaké obchody, aby som sa nijako nezvýrazňovala a chce by som si trocha odpočinula, aj keď to nepotrebujem, ale dovolil mi tu predávať trávu ako privyrabanie si. Hlava rodiny mi dávala veľa úloh a postupom času boli ťažšie a ťažšie, ale vždy som ich dokázala splniť a niekedy sa podarilo, že som to lepšie vybavila ako mi prikázal. Má ma rád ako svoju dcérku. Každým dňom som ho prekvapovala svojimi talentami, ktoré vo mne prebúdzal Martin. Ako ma na začiatku veľmi nechcel (hlava rodiny), teraz nechce aby som od neho odišla. Aj tak by som neprežila, keby som musela opustiť svoju rodinku a musela by som tu len chodiť do školy, tak aspoň budem ešte niečo robiť. Už tu len chýba spraviť dobrú povesť a nájsť zákazníkov. Nesťahovali sme dlho. Možno nejaké dve hodinky. Potom sme sedeli na terase a kecali sme. O hodinu neskôr prišiel Peter na krásnom bielom BMW a Matek na čiernom kawasaki nijna. Dokonca Peter mal v rukách malé čierne klbko. Medzi tým z auta vystúpila Lucy. Nemecký vlčiak, ktorý je o rok dlhšie v rodine ako ja. Ako dieťa, som sa s ňou stále hrala, venčila a učila ju nové triky. To klbko je Labrador čierny. Tiež suka. Najprv som nechápala o čo ide, ale keď mi to pravá ruka vysvetlila, skoro som odpadla.
"Týmto sa ti chce hlava rodiny poďakovať za šesť ročnú službu a chce aby sa jeho jediná dcérenka mala na Slovensku dobre. Ak ti bude niečo chýbať, okamžite mi zavolaj a ja to vybavím. Ale je tu menší háčik. Musíš tu ostať pokiaľ tu nespravíš vysokú školu teda ak ta Martin nenájde. Aj návštevy sa budú musieť zrušiť. Máme pocit, že nás sledujú. Pre istotu máš aj na motorke aj v aute kamery, keby ťa niekto začal sledovať, stlačíš toto tlačidlo a nám sa hneď do z tvojho notebooku do nášho budú posielať záznamy." Podal mi ovládač v tvare kľúča od auta. Ja som si ho zavesila k ostatným kľúčom
"To nemyslíš vážne. Ja tu nevydržím sama štyri roky! A už vôbec nie bez návštev! To ako teraz budem oslavovať Vianoce a narodeniny sama?!" Ako som vnímala tváre, všimla som si, že o tejto správe nikto nevedel.
"Hej, to nemyslíš vážne nemôžme tu nechať našu jedinú sestru!" Dodal Dominik.
"Dobre vieš, aký je Martin nebezpečný a je to rozkaz! A sama tu nebudeš, bude ti robiť spoločnosť toto klbko a Lucy." Dodala práva ruka a týmto ukončila náš rozhovor. Ja viem, že by som sa mala tešiť z takého auta, motorky a psov, lenže ja nevydržím ani deň bez mojej rodiny. Prečo práve ja... Ako nás opustila na chvíľu práva ruka, chalani hneď vypustili hnev zo seba. A začali o tom rozprávať. Chcela som plakať, ale nechcela som im ukazovať svoje slabiny. Poznajú ma ako silnú, sebestačnú ženu s nekonečným optimizmom, humorom, trpezlivosťou a kreativitou. Aj teraz som ich upokojovala a snažila nájsť na tom nejaké výhody, aj keď tam žiadne neboli. Videla som na nich, že ani im to nie je jedno. Chceli sme nadávať, sťažovať sa, ale nemohli sme. Museli me akceptovať slová hlavy rodiny. A to asi bolo na tom najhoršie. Viem všetko vyjednať, oklamať ľudí, použiť proti nim vlastné slová, ale jediné čo nedokážem alebo skôr nemôžem, je sa postaviť hlave rodiny. Jediný kto to dokázal, je Martin.
Chalani ostali do siedmej. Museli sa potom vrátiť do Rakúska. Lúčenie s nimi bolo horšie ako som čakala. Z chaosu a srandy ostalo po nich ticho. Odrazu som si uvedomila, ako veľmi mi bude chýbať rodina. Štyri roky bez nich. Odprevadila som ich k autu. Zhodu náhod, bol na ulici ten istý chalan na bicykli, ako ten čo bol pred tým na križovatke. Všimla som si, že pri ňom bolo jedno pekné dievča. Hodili sa k sebe. On vyzerá na devätnásť, má krásne tmavo hnedé vlasy a tmavozelené oči. Môže byť 190 cm vysoký. Ja osobne mám 175. Na jeho tele je vidieť, že chodí do fitneska. V jeho veľkých rukách by som sa chcela nechať obímať. Hneď ako som ho prvý raz uvidela, upútal moju pozornosť. Dievča môže mať 168 cm. Krásna dlhovlasá chudunká blondínka. Zadok má pekné okrúhly, vypracovaný a pekný. Určite tvoria spolu pár. Moje myšlienky potvrdili ich bozk na rozlúčku, a potom šiel domov. Super, že taký pekný chalan býva na mojej ulici. Každý mi venoval dlhé objatie na rozlúčku. Ako som odprevadila chalanov, ľahla som si do vane, kde som si napustila teplú vodu. Keď som si ešte raz usporiadala myšlienky a uvedomila si, čo mi práva ruka povedala, spustil sa konečne zo mňa ten plač. Nechcem tu už ostať. Nenávidím to tu. Nikoho tu nemám.