Ako sme boli v nemocnici, moje srdce neskutočne bilo. Chcela som ho vidieť. Ako nám sestrička povedala izbu, rozbehla som sa za ním. Blúdila som po bielych chodbách. Nebolo tam ani nohy. Všetci pacienti spali. Keďže oni návštevy o takom čase nemohli mať, museli sme byť nenápadný, aby nevznikli zbytočné problémy. Keď som konečne stála pred dverami, rýchlo som ich otvorila. Pravá ruka ostala na chodbe. V Davidovej izbe bola jeho mama. David bol hore a rozprávali sa. Keď ma uvidel pousmial sa.
"Ahoj strašidielko." Pozdravil ma. Hneď som podíšla k jeho posteli a objala ho. Zas po mojich líciach stekali slzy. No teraz som bola šťastná. Moja láska žije. Dávid poslal svoju maminu domov, aby šla spať. Najprv nechcela ísť, no ja som ju ujistila, že budem celú noc pri ňom. Nakoniec súhlasila a šla domov. Dávid mal sám izbu.
"Je mi to ľúto." Povedal David.
"Čoho?" Zahľadela som sa mu do očí.
"Že si ich musela zabiť. To ja som ťa mal ochrániť."
"Neboj, nie si ani prvý ani posledný chalan, ktorému som zachránila krk. Tvoja mama nemala žiadne podozrivé otázky?"
"Nie. Všetkému uverila, čo jej doktori a policajti povedali. Vraj autonehoda, nilo v skutočnosti boli traja postrelený a autá sa navzájom ani nedotkli." Zasmial sa.
"Ani nevieš ako som rada, že žiješ. Myslela som si, že zomrieš a chcela som sa.."
"Čo si spravila?" Nahnevalo ho to.
"Nebyť pravej ruky, tak som mŕtva."
"Prečo si to spravila?!"
"Nechcela som prežiť ďalšiu smrť."
"Akú smrť? Čo som ti v aute sľúbil?"
"Že ma nikdy neopustíš." Odpovedala som. On si ma pritiahol a dal mi pusu.
"Sľub mi, že to viac nespravíš."
"Sľubujem."
"Ľúbim ťa."
"Aj ja teba." Ľahla som si vedľa neho. Hlavu som si oprela o jeho pravé rameno. On mi začal hladkať vlasy.
"Už sa teším domov. Budeme zase žiť náš nádherný život." Pousmial sa.
"Hej no." Povedala som neisto.
"Čo sa deje?" Zneistel.
"Môj nepriateľ je mŕtvy. Rodina určite bude chcieť, aby som sa vrátila do Rakúska. Lenže, ja už nechcem byť mafiánka. Ten život už nie je pre mňa. Bol len vtedy, keď si v ňom nebol. Ale teraz chcem žiť tento život. Mám toho najlepšieho priateľa, chodim do školy, potom si chcem vybudovať kariéru mať deti a hlavne žiť bez strachu, že sa nám niečo stane. Doteraz bolo všetko krásne. Žiadne problémy a hlavne žila som život tínegerky. A hlavne, že som bola s tebou."
"A aký je problém?"
"Každý kto chcel odísť z mafie, tak zomrel."
"Prečo?"
"Hovorí tomu sloboda za smrť. Proste nikomu neverí. Hlava rodiny musí mať všetkých svojich ľudí pod kontrolou. Ak by ho nechal ísť, tak ho už nemôže sledovať alebo mať nad ním nejakú kontrolu. Po jeho krku ide veľa ľudí a nemôže riskovať, že niekomu napadne povedať o ňom informácie za nejakú odmenu."
"Tak ale nie každý by ho chcel bonznúť."
"Istota je istota. Ale možno ma nezabije."
"Koľko ľudí nechal ísť?"
"Žiadneho."
YOU ARE READING
Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1
Romance"Prosím jeho z toho vynechaj, je to medzi nami." Snažila som sa upokojiť Martina, aj kěď som mala čo robiť, aby som svoj veľký hnev upokojila. "Nie s ním si ma vymenila! Za to bude pikat, ty si bola vždy moja a aj budeš!" "Nie som! Odkedy si odišiel...
