Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Preteky

Nečakali sme, kým David príde a zastaví pri nás. Hneď sme sa otočili, dali sme si prilby na seba a naštartovali svoje motorky. David sa nestihol opýtať, čo sa deje, kto som a prečo idem s nimi a Jakub hneď pridal plyn a ja šla hneď za ním. Nevedela som kam idem, ale bolo mi to jedno. Konečne som vypadla z domu. Nešli sme niekam ďaleko. Ako sme tam došli, zistila som, že sa to volá Ronava. Na začiatku ulice sme zastavili. Konečne som si poriadne pozrela Davidovu tvár. Má ju ešte krajšiu ako som si myslela. Medzi tým ako som si v kufri zakrívala zbraň a vytiahla si malú fľašku. Rýchlo som sa napila a hneď ju vložila do sedačky, aby sa tam nepozreli. Medzi tým nám Jakub vysvetľoval naše preteky. Jakub si s Davidom zapálili cigaretu.
"Ty nefajčíš?" Prekvapivo sa ma spýtal Jakub.
"Nie." Pokrútila som jemne s hlavou do strán.
"Robíš dobre. Ani moja nefajčí, sem tam si so mnou zahúli." Pousmial sa.
"Piješ?" Pridal sa Dávid.
"Príležitostne." Pousmiala som sa. Prvá veta, ktorú mi venoval David.
"A húliš?" Vyzvedal ďalej.
"Príležitostne, ale hlavne to predávam. Inak vedeli by ste mi dohodnúť pár zákazníkov?" Ako som dokončila vetu, bolo mi do smiechu z ich prekvapených tvárí. Ešteže ústa nemali dokorán otvorené.
"Tak my dvaja budeme určite u teba nakupovať ak to bude stáť za to. Tu niečo zohnať je horor." Povzdychol Jakub.
"Nebojte sa. Môj tovar vás nesklame. Ak chcete môžme si dať dneska večer na mojej terase. Vyskúšate si moju kvalitku." Prižmurkla som pravým okom na Jakuba.
"Ja neviem či budem môcť. Už som sa dohodol s Natáliu." Zaváhal David.
"Do piče zas? Veď si s ňu stále."
"Dobre vieš že za dva týždne ide preč do Anglicka za sesternicu, tak si ju chcem užiť."
"Nevadí môže sa aj ona pridať. Alebo si dáme len my dvaja Jakub. Alebo aj ty zavolaj svoju. Čím viac ľudí tým väčšia haluz." Dodala som. Obaja nadšene súhlasili. Dohodli sme sa na siedmu. Ako som s Jakubom nasadala na motorku, David mi položil otázku.
"Inam tvoji rodičia nebudú doma?"
"Budú, ale vo svojom dome na východe." Aby som to nemusela vysvetľovať, dala som si na hlavu rýchlo prilbu a David medzi tým nás šiel odštartovať. V tele mi zase prúdil adrenalín. Provokatívne Jakub pridal plyn. Ja som na svojej čiernej prilbe dala dole sklo, aby mi niečo nevletelo do tváre. David stiahol k telu ruky, čím nás odštartoval. Ja som spravila na prednom kolese kona, vďaka čomu Jakub získal čas. Ako som predným kolesom pristala na zemi pridala som plyn. Netrvalo dlho a predbehla som Jakuba. Vedela som, že to dám. Cez ten týždeň som si trocha vylepšila motorku. Naučil ma to Dominik, lebo vždy sa zaujímal o motorky a autá, tak pri opravách som vždy bola pri ňom a učila sa. Pri konci betónovej cesty som sa otočila a šla za Davidom. Ako som vystupovala, prichádzal Jakub.
"Pekne si mi to natrela. Že sa ti niekto pohral s motorku." Vyškeril sa Jakub.
"Nie to ja sama." Pousmiala som sa.
"To si dobrá. Vieš čo? Nekukla by si sa s Davidom na moju motorku, lebo aj on sa v tom dobre rozumie a keď spojíte svoje hlavy dohromady, tak vás určite niečo napadne ako to vylepšiť." Venovala som Davidovi pohľad. On prikývol. Dohodli sme sa na zajtrajšok na ôsmu. Aj tak ja som niekedy už o pol šiestej hore, takže mi to nerobí problém. Tešila som sa z toho, že už sa v mojom živote začalo zase niečo diať.