"Prosím jeho z toho vynechaj, je to medzi nami." Snažila som sa upokojiť Martina, aj kěď som mala čo robiť, aby som svoj veľký hnev upokojila.
"Nie s ním si ma vymenila! Za to bude pikat, ty si bola vždy moja a aj budeš!"
"Nie som! Odkedy si odišiel...
Spýtala som sa Jakuba. "Nechcel som jej hovoriť pravdu. Povedal som jej to isté, čo Davidovej mame. To je tvoje súkromie. Ja nerozhodujem, či to môže vedieť." "Hneváš sa na mňa?" Spýtala som sa ho. "Mal by som?" Pozrel sa na mňa. "Ja neviem, ale skoro kvôli mne zomrel tvoj najlepší kamarát." "Ako aj ja, tak aj on vedel, že si mafiánka. S týmto sme museli počítať." Pousmial sa. "Ďakujem." Usmiala som sa na Jakuba. "Za čo?" "Za všetko. Som rada, že som ťa spoznala." "Takto nehovor. Raz sa stretneme a rozbijeme sa poriadne." Pousmial sa a zavrel kufor. "Len daj na môjho brachu pozor." "Toho sa nemusíš báť. Na neho si budem dávať viac pozor ako na seba. " Pousmiala som sa. Jakub to radšej neokomentoval. Šli sme dovnútra. Moje dva veľké kufre boli položené pri chodbe. Stále neviem tomu uveriť, čo sa deje. Ani zabalené kufre, mi nedokázali poriadne otvoriť oči. Na terase sme pri káve fajčili cigaretu. Jakub vytiahol z cigariet johna. "Dajme si takého posledného, kým sa vrátite. Aspoň budete mať príjemné cestovanie." Vyškeril sa Jakub. Všetci sme sa zasmiali a Jakub odpálil raketu. Posledných pätnásť minút sme sa rozprávali, akoby sa nič nedialo. Ani sme o tom pred Veroniku nemohli hovoriť. Ako sme dohulili, dopili kávu a šli sme k autu. Ja som šla ako posledná a nenápadne som položila list v ktorom stálo:
Odchádzam. Už nechcem byť mafiánka. Ja už nemôžem takto ďalej žiť. Nebojte sa hlava rodiny. Nikdy si nedovolím vás zradiť.
Jakub zobral oba kufre, ktoré naložil do auta. Lucy a Grace si nastúpili dozadu na sedačky, na ktoré som dala čiernu deku, aby nezašpinili auto. Posledný raz sme sa objali a sadli do auta. "Pripravená na cestu?" Chytil ma David za ruku. "Ja som zvyknutá utekať. Čo ty?" "S tebou som vždy pripravený."
Po hodine Dávid zaspal. Krpci celý čas sledovali cestu. Šli sme do Popradu. Dve hodiny a pol cestujeme. Niekde v hlboko lese mal byť malý domček. Celú cestu mi hrala hudba. Akurát mi hrala Basta - Mama I am criminal.
"Táto pieseň sa k tejto situácií dosť hodí." Pousmial sa David, ktorý sa práve zobudil.
"No. Moja mama má byť za čo na mňa pyšná." Povedala som ironicky.
"Prestaň tak rozmýšľať. Ja som na teba dosť hrdý." Zbadala som tabuľu, kde písalo, že o dva kilometre prejdeme benzínku.
"Zastavíme sa na pumpe? Som dosť hladná a potrebujem sa natiahnuť."
"Ty si šofér. Ty tu rozhoduješ."
"Čo ty? Bolí to ešte?"
"Hej, ale zvládnem to." Zastavili sme na pumpe. David sedel v aute, kým ja som šla pre pitie a šunkové bagety. Kúpila som si dva redbuly, aby som lepšie zvládla cestu. Krpci stáli pri aute a čakali ma. Ako som prišla, sadli naspäť do auta a šli sme ďalej. Cesta sa mi zdala nekonečná. Chcela som byť už v tom domčeku. Popritom som sa bála o Dávida. Nemal by cestovať, keď je taký zranený. Popri ceste som uvidela zábrany, kde viedla cesta k nášmu novému domu. Hlinená cesta bola nerovná, čiže som musela ísť pomaly. Dom bol naozaj hlboko v ihličnatom lese. Cez les sme šli asi dvadsať minút ký sme zbadali náš dom. Je nádherný.
اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
Vytiahla som kľúče a pozrela sa dovnútra. Dávid šiel za mnou. Ako sme vošli, na ľavej strane sme uvideli dvere od kuchyne. Vedľa kuchyni bola obývačka. Úplne vzadu obývačky, boli francúzske dvere, za ktorými bola terasa a veľká záhrada s dvoma búdami. Na pravej strane, bola stena, na ktorej boli troje dvere. Prvé dvere boli od garáže, v druhej sme mali kúpeľňu a na konci chodby sú dvere od spálne. Všade bol pekný moderný nábytok v kapučínovej farbe. Všetky steny boli buď v bielej alebo sivej farby.
"Pravá ruka si naozaj dala záležať." Podotkol David.
"Zas začínam nový život pod novým menom."
"Aj ja s tebou. Inak som Samuel Pesný." Pousmial sa.
" Lucia Švahelová. Som rada, že si so mnou." Povedala som a šli sme si odložiť svoje veci. Večer ako som robila špagety, David našiel staré červené víno. Obom nám ho nalial do pohárov a jeden mi podal. "Chceš si aj na niečo pripiť?" Zasmiala som sa.
