Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Zabiješ ma?

"Všetci nech idú do kuchyne. Chcem sa s Luciu v súkromí porozprávať." Vie moje falošné meno. Povedal mu práva ruka niečo? Ale zas by ma len tak nezradil. Mučili ho? Obaja chlapi chytili Davida za podpazušie a zdvihli ho. David mi venoval dlhý pohľad. Bála som sa. Nevedela som čo mám čakať.
"Zoberte aj jej zbraň so sebou. Pre istotu." Pousmial sa. Ten čo stál v strede miestnosti ju zobral. Za sebou zatvorili dvere. Počula som ako aj v kuchyni zavreli.
"Prosím sadni si." Usmial sa hlava rodiny na mňa a ľavou rukou ukázal na gauč, kde sedel Dávid. Ako som sa usadila, hneď som sa ho spýtala.

"Zabiješ ma?" V mojom hlase bol počuť hnev a strach.

"Chápem prečo sa ma to pýtaš. Ja viem, že mojim zvykom je niekoho zabiť, ak sa rozhodne odísť. Ale teba by som nikdy nezabil. Od začiatku som ťa bral ako vlastnú dcérku. Bola si nevinné dieťa, keď si sa k nám pridala. Teraz máš dvadsať. Je z teba dospelá, sebestačná žena. Ako vidím, našla si si partnera svojho života." Zahladil sa mi na prsteň. "Trocha som sa s ním rozprával. Je to odvážny chalan a neskutočne ťa miluje." Dodal.

"Prečo si teda hneď po tej nehode chcel ísť za mnou?" Prerušila som ho.

"Chcel som ťa len pozrieť. Chýbala si mi. A keď už bol Martin mŕtvy a nehrozila žiadna nebezpečnosť, tak som to chcel hneď využil." Pousmial sa.

"Preto tá dnešná ozbrojená návšteva?" Povedala som ironicky.

"Utiekla si. Keby prídem ohlásene, tak zas ujdeš. A prísť sem sám mi neprišlo najbezpečnejšie. Nič som nechcel riskovať."

"Ako ste nás našli?"

"Všimol som si ako si postupom času získavala pravú ruku. Obľúbil si ťa. Všetkého čo sa týkalo teba, chcel mať on na zodpovednosť. Neboj sa, o vás mi nič nepovedal. Dokonca to nádherne na mňa zahral, keď sa tváril prekvapene, keď "zistil" (pokrčil prstami), že si zmizla. Trochu som si ho prekukol. Zistil som, že si kúpil auto. Raz som šiel k nemu na návštevu. Jeho žena uvarila neskutočne dobrý obed. Parkoval som v ich veľkej garáži, kde mal vždy práva ruka vystavené svoje autá a keďže v ten deň neskutočne pršalo, tak som si mohol pozrieť aké autá tam má a boli tam všetky okrem toho Volkswagena. Pokračovanie si asi už vieš domyslieť. Inak s tým Martinom mi to je ľúto. Dúfal som, že to nebudeš práve ty, kto ho zabije. No nevedeli sme ho nájsť. Odrazu zmizol. Nikdy som nechcel, aby si niekoho zabila."

"Ja viem. Vy ste nechceli ani, aby som niečiu smrť videla. Vždy ste ma poslali preč."

"Presne. Jediné čo od teba žiadam, je len aby si sa nevrátila do Rakúska. Nikde inde vás nikdy nebudú hľadať."

"Čiže zas nové meno?"

"Nie. Necháš si vlastné. Leu Smialovú. Budeš pokračovať vo svojom živote, kedy si nebola mafianka. Neboj sa, všetko je už vybavené." Keď mi to povedal, zo srdca mi spadol kameň. Môj život sa rázne zmení. Od šťastia sa mi chcelo plakať. Hlava rodiny ma objal, poprial mi všetko dobré v budúcnosti a keď budem potrebovať pomoc, tak mám vždy dvere otvorené. V ten deň sme s Davidom išli do Zelenča. Prišli sme o ôsmej. Rýchle balenie a cestovanie nás tak vyčerpalo, že sme sa rozhodli Davidovu mamu s otcom a Veroniku s Jakubom navštíviť zajtra. Všetci sa potešili keď nás uvideli. David sa v ten deň ku mne nasťahoval. Obaja sme sa vrátili do svojich škôl. Každý druhý víkend sme si robili výlety po Slovensku. Každý piatok, čo sme doma, nás navštívia Veronika a Jakub a v sobotu Davidova mama. Sem tam nás navštívila práva ruka. Žijeme šťastný život. Môj sen sa splnil.

Koniec.

Ďakujem všetkým, čo si dočítali príbeh až dokonca. Vložila som do neho svoje srdce. Pôvodne som plánovala, že ten príbeh bude mať 17 častí a nie že ich bude 46. Som na neho neskutočne hrdá a tešila som sa z každej časti, ktorú som vydala.
Ďakujem za každú hviezdičku a pozitívny komentár, veľmi ma to povzbudzovalo a potešilo.