Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

(Ne)reálny sen

Dávid sa šokovaný hľadel do mojich oči. Jeho nádherné zelené oči žiarili v splne. Mesiac nám prišlo ako slnko, ktoré nepáli, ale príjemné chladí. Ja som si zapálila johna na upokojenie.

"Uff. Vôbec neviem, čo mám teraz povedať."
"Chápem to. Sama som nevedela ako to dopadne, keďže ty si prvý človek ktorému som sa zverila s mojím príbehom, hlavne mojim menom. Jediný to pozná moje meno je Martin, hlava rodiny a ty."
"Vôbec by som to na teba nepovedal, vyzerala si ako vzorná a zábavná študentka."

"Som tak trochu skúsená. V kufri motorky mám čiernu podložku, ktorú keď za jednu gumičku vytiahneš, tam mám zbraň. Všetko mám týmto spôsobom skryté. A tie čipy ktoré mám akože od garáže? Áno s jednou sa otvára garáž s druhou zatvára, ale s tretiu zapnem kamery, ak budem mať pocit, že som v ohrození. Ich to ako aj na notebooku tak aj na telefónoch upozorní, že sa cítim v nebezpečenstve, oni hneď zistia situáciu a povedia mi, čo mám robiť."

"Ty vole a ja som ti závidel taký život aký máš."

"Hej no. Preto som ti vždy hovorila aby si si váži rodinu. Nikdy nevieš kedy ju môžeš stratiť." Dávid mi podal johna z ktorého som mala dvaposledné pekné šlugy.  Zaklincovala som to s cigaretou. Odrazu mi prišlo teplo a tak som si vyzliekla mikinu a tričko s dlhým rukávom. Ostalo na mne biele tielko, ktoré na mne žiarilo.

"Hej do piče ako za chvíľu mi má prísť frajerka a ty sa až teraz prezliekaš? Práve keď má prísť?" Zasmial sa David.

"Do piče nefandi si zas. Mne je fakt teplo do riti." Začala som sa neskutočne smiať. Dávid sa pripojil a stále sme sa rozosmievali. Všetko nám prišlo srandovné. Začalo to byť nebezpečné, keď už sme prestali vydávať zvuky, začalo nás pichať v boku a líca nás boleli. Konečne sme sa upokojili a užívali si ticho a samotu. Užili sme si našu poslednú noc.

"Toto mi bude asi vo Viedni najviac chýbať. Ten pokoj a výhľad." Poznamenala som.  Odrazu som cítila neskutočnú radosť, keď som si uvedomila, že som to konečne nahlas povedala. Som mafiánka. Od mojich dvanástich. Jediné dievča v poľskej mafií. Prvý raz za šesť rokov. K chalanovi, čo nemá s mafianmi nič spoločné. Poznám ho nejaký mesiac.  Chcela som z plných pľúc vykričať do celého sveta. Áno! Som skurvená mafiánka! Namiesto toho som sa len pousmiala a užila si konečne svoje práve ja. Lea. Žiadna Alexandra, žiadna Mária, žiadna Rebeka. Len ja Lea. Dokonca sa ma aj Dávid spýtal, že ako mi má hovoriť. Pre bezpečnosť som mu povedala Rebeka, aj keď to bola ťažké. Z mikiny a trička som si spravila podušku, aby sa mi lepšie pozeralo na hviezdy a hľadela na ne. Odrazu ma premohla únava. Na chvíľu som zatvorila oči. Po nejakej minúte som ich otvorila a pozrela sa na Dávida. Celú jeho nádhernú tvár som mohla vidieť vďaka žiarivému mesiacu. On ďalej sledoval hviezdy. 

"Neboj, za chvíľu ti príde frajerka." Utešila som ho.

"Premýšľal som. Ako si mi hovorila o tvojom živote, uvedomil som si, že môžem o teba hocikedy prísť. To by som asi neprežil, keby som ťa stratil, lebo ťa ľúbim. Ty si to dievča, ktoré mi otvorilo oči." Povedal a tvárou sa priblížil k mojej tvári. Navzájom sme cítili na perách jemný vánok ako ten druhý hlbšie dýcha. Zahladeli sme si do očí, potom na pery a zas do očí. Potom sme ich zatvorili a začali sa vášnivo bozkávať, akoby sme na tento moment dlho čakali. Túžba ktorá bola medzi nami bola neskutočne silná. Svojimi svalnatými rukami mi začal obchytkávať telo. Po každom jeho dotyku sa mi zachvelo telo. Dávid si aj s mikinu vyzliekol tričko. Rukou som pohladila jeho vypracovaný hrudník. Jeho prsia boli neskutočne krásne. Ja som sa posadila a tiež si dala dole tielko. Na sebe som mala bielu čipkovanú podprsenku. David ma začal od pier až dole po brucho vášnivo bozkávať. Každý jeho bozk ma viacej dráždil. Keď mi mal dať dole tepláky zobudila som sa na ostré slnko. Do riti to bol len sen? To som fakt zaspala? Do piče. Vyzeralo to tak reálne.