Zrodená mafiánka DOKONČENÉ Č. 1

Letisko

Ako sa Natália zobudila, chvíľu ostali u mňa. Hneď sa mi ospravedlnila za správanie. Ja som ju s úsmevom utešila a spolu sme sa na tom zasmiali. Dávid bol konečne upokojnený, že jeho polovička je v poriadku. Po polhodinke som všetkých štyroch vyprevadila k dverám. Ako posledný šiel Dávid. S ním jediným som sa nerozlúčila. Bolo na ňom vidieť, že ho to trocha zaskočilo, lenže dosť si na mňa svoju zlosť vybil a ako mi on dával najavo, že som ho nahnevala, dala som mu aj ja. Ani na terase sa so mnou vôbec nebavil. Ako vždy tá najhoršia som ja. 

Ráno som sa budila o pol štvrtej. O piatej mala prísť Natália s Dávidom. Mala som ich odviesť na letisko do Bratislavy. Poprosila ma o to včera ako bola u mňa na káve. Najprv mal ísť s nimi Jakub, lenže ako aj jemu aj obom ich rodičom skočila do toho robota. Niekoľko krát sa mi poďakovala, keď som jej požiadavku prijala. Chcela mi kúpiť nejakú čokoládu alebo nejakú maličkosť ako poďakovanie, ale to som odmietla. Len som jej na to povedala: Neďakuj, ale pamätaj. To mi vždy hovorili rodičia. Od prvej návštevy chodí ku mne každý deň na kávu niekedy je u mňa len pol hodinku a niekedy sa zastaví aj na dve tri hodiny. Neskutočne si obľúbila dievčatá, niekedy im doniesla piškóty a hrala sa s nimi. Dva krát ma navštívili Veronika s Jakubom. Tiež si u mňa dlhšie posedeli. S Dávidom som sa od pondelka, kedy sa u mňa Natália zaspala, nevidela. Natália ho ospravedlňovala tým, že šiel s kamarátmi von alebo má nejakú robotu doma, ale ja som si uvedomovala skutočný dôvod. Hnevá sa na mňa. Úprimne, bolo mi to jedno. Vôbec mi nechýbal a tiež som bola na neho nahnevaná. Vonku bola ešte tma. Aj keď mi káva nechutí, spravila som ju do termosky, keby si ešte niekto chcel dať. Ani som sa nenaraňajkovala, keďže som nemala na nič chuť. Obaja prišli o päť minút skorej. Aj keď sa obaja snažili vyzerať dobre, bolo vidieť, že sú nevyspaný. Natália sa trocha namaľovala a Dávid si trocha upravil vlasy. Ja som bola zvyknutá tak skoro vstávať, lebo niekedy som musela vybavovať nejaké veci skôr ako mi začala škola. Napríklad, keď šiel o nejaký obchod, tak som šla skontrolovať so šéfom papiere či sú v poriadku a nechcú ho oklamať. Pár krát som si všimla chyby, ktoré hlava rodiny nevidel a za každým ma pochválil. Bol na mňa pyšný. Poslal ma si sadnúť do auta a ja som vtedy vedela čo následuje. Smrť. Vždy ma poslal preč, aby som to nikdy nemusela vidieť. On nechcel aby som pre neho vraždila alebo sa niekomu vyhrážala, skôr som bola na obchodovanie. Keď tak, tak som sa pridala k chalanom, keď niekam museli ísť. Hneď sme si posadali do auta, keďže vonku bola menšia zima a obliekať sa teplo nemal význam, keďže o chvíľu bude zase horko. Oni si sadli do zadu, aby si užívali svoje posledné chvíle. Zapla som si pesničky z rádia, ktoré nahrávalo z môjho USB. Obaja sa tam furt objímali alebo sa bozkávali. Robila som sa, že to nevnímam, pri tom ich bozky boli počuť aj cez moju hudbu. Mojej kávy som sa ani nedotkla. Natália s Dávidom ju celú vypili. Diaľnica bola voľná, čiže cesta šla neskutočne rýchlo. Jediný kto sa mi prihováral bola Natália, s Dávidom som neprehovorila ani slovo. Okrem hudby mi hrala aj navigácia na mojom telefóne, keby som náhodou nevedela, kam mám ísť. Našťastie sme neblúdili a rovno som zaparkovala pred letiskom. Dávid ju šiel odprevadiť dovnútra, aby jej pomohol s veľkým rúžovým kufrom, tak som si chvíľu čakala v aute. Po chvíli si na spolujazdca sadol David. Aj keď bolo vidieť, že nechcel aby som videla jeho slzy, nešlo mu to. 
"Hej ak chceš, choď sa ešte prejsť nemusíš mi tu potláčať city. Ja kľudne počkám, aj tak sa nikam neponáhľam." Prihovorila som sa mu.

"Nie to je v pohode. Nechcem sa teraz prechádzať medzi ľudí. Aj keď ju už odprevádzam už tretí raz, plačem ako keď to bolo po prvé." Prikývla som hlavou a naštartovala motor. Ako sme vyšli z letiska, Dávid sa mi ospravedlnil.

"Inak prepáč, že som na teba v pondelok tak vyletel. Nemal som sa na teba nahnevať, fakt si nemohla vedieť ako to dopadne."

"Spoko." Odpovedala som mu stručne.

"Spoko?"

"To znamená v pohode." Pozrela som sa do jeho rozbitých očí. Nedokázala som sa na neho viac hnevať, nie keď vyzeral takto.