Nevedela som,čo odpoviem.Stál predomnou neznámy muž.V mysli som mala úplný zmätok.Ešte som nebola vyrovnaná sama so sebou.Vlastne so svojou smrťou.Neviem,čo mám skôr riešiť.Možno nemám čas už niečo riešiť.Musím...ale čo?Sama neviem.Nestíham premýšľať.Mám čas myslieť?Idem preč?Začínam byť bezmocná.Toľko som toho chcela urobiť.Nič som nestihla.Cítim sa,akoby...ani neviem.,,Prečo ja!Nestihla som žiť!"vyletelo zo mňa.
Chytila som si hlavu do rúk.Sadla som si na fontánu.Chlap hľadel na mňa,no nič nepovedal.Čakal a čakal.Šla som sa zblázniť!
,,Aspoň keby niečo povedal"pomyslela som si.
Sedela som ďalej ,pozerala na mrznúcu vodu vo fontáne.Zrazu si ku mne prisadol.
,,Môžem?"opýtal sa.
,,A nie je to jedno?Či stojíš,či sedíš,stále si ticho!Iba pozeráš!Asi ťa to baví!"povedala som zlostne.
,,Radšej choď preč!Iba ma prenasleduješ!Si horší,ako duch!"
Odrazu som sa zasmiala.,,Asi to bolo hlúpe,čo som povedala!"pozrela som sa na neho.No on sa sladko smial.A ja s ním.Chvíľu to trvalo,no po chvíli povedal:
,,Už vieš pravdu.Viem,je to ťažké prijať ju.Ale je to tak.Nebojuj proti nej.Máš ešte chvíľku....Doriešiť aspoň niečo po smrti.Preto som tu.V našom svete ide čas inak,ako tu,na Zemi.Dali ti hodinu!Nepýtaj sa,kto!Dozvieš sa.Ja ti mám pomôcť.Nemusím byť s tebou.Môžem odísť.Keď si na mňa pomyslíš,budem pri tebe."stíchol.
Sedeli sme mlčky pri sebe.Hľadela som na mrznúcu vodu.Nevedela som nič povedať.Ani rozmýšľať.Chcela som,no aj nie,odísť,kde mám.Tá predstava ma ubíjala.No ale..,,Aspoň ma nezabije!"hehe,pomyslela som si.Je výhoda byť mŕtva....Niekedy..................
YOU ARE READING
Neskoro prebudená
FantasyÚvaha jednej ženy, ktorá až po smrti zistila, o čo v živote prišla. UPOZORNENIE !!! - Na wattpade mám dve knihy s dvomi rôznymi obálkami. Takže,ak chcete čítať, čítajte tu.
