,,Počkaj,Peter,prosím!Kde ma vlečieš?Nič nevidím,len hmlu.Točí sa mi hlava!Prestaň!"
Peter nepovedal ani slovo.
,,Mlč,prosím!Aspoň raz buď ticho!Prerušíš cestu!"
Ako mám byť ticho.To sa mu povie!Aj on by chcel vedieť,kam ho niekto vlečie,hoci je mŕtvy!Čo ak sa mi niečo stane aj po smrti?Oh,aká som hlúpa.Zomrieť už nemôžem.No,počkám...hádam na zázrak...Hehe..hmmm...
Zrazu sme sa ocitli v zasnežených horách.Fúkal silný vietor.Ale super.Asi je zima,ale mne nie.Aspoň raz.Ani sneh mi nepadal na hlavu.Jeeeeeé,akási ochrana?Ani teplý kabát!Akurát zle vidím.
,,Sme na mieste".povedal Peter.
,,Máme za úlohu zachrániť zmrznutého otca malého dievčatka.Nemá mamičku.Ostala by sama.Má len 5 rokov.Niesol potraviny do druhej chaty.Nemohli sa dostať do dediny.A sám na to doplatil.Chcel pomôcť,ale teraz sme tu my,aby sme mu pomohli!Nepôjde s nami.Je to dobrý človek a potrebuje ho dcérka,aj iní ľudia.Poď,vidím ho!"zakričal.
Podišli sme k nemu.Peter zapálil akési svetlo.Krúžil s ním kolo neho.Potom rozovrel ruky,pod ktorými sa objavil malý obláčik.
,,Teraz mi pomôž!Musíš mi ho podať.Rozovri dlane,iba si pomysli,že má byť na mojich rukách.Rozumieš?Inak zomrie!"
Počúvla som ho.Aj tak som neverila,ako môžem mysľou dvihnúť chlapa,ako hora.
Myslela som na to dievčatko.Zrazu som v sebe pocítila akúsi čudnú silu.Nedá sa to opísať.Jednoducho...ten človek sa zdvihol zo zeme na Petrov obláčik do náručia.
,,Dokázala si to!Práve si zachránila život.Ideme.Chyť ma za rameno.Nič sa nepýtaj,prosím!"
Zrazu sme sa ocitli v útulnej drevenej chatke.Malé dievčatko spalo v mäkkej posteli.V rohu izby bola druhá posteľ.Peter na ňu položil chlapa,zakryl ho perinou.Pokrúžil nad jeho hlavou rukami a riekol:,,Tu sme skončili.Ešte sa musí napiť,ale to už musí za nás urobiť dievčatko.Idem ju prebudiť."
Ešte doložil drevo do krbu.Pristúpil k dievčatku,jemne ju pohladil po kučierkach.
,,Vstávaj,maličká,ocko ťa potrebuje..."
Dievčatko otvorilo malé očká.Zrazu vykríklo:,,Ocko,si doma.Hurá!Asi chceš teplý čaj!Určite si vymrzol!"utekala pre hrnček....
,,Poď,Júlia,tu sme skončili.Som šťastný.Ďakujem za pomoc.Ďakujem za to,že sa tie krásne očká budú šťastne pozerať na svojho dobrého otca."
YOU ARE READING
Neskoro prebudená
FantasyÚvaha jednej ženy, ktorá až po smrti zistila, o čo v živote prišla. UPOZORNENIE !!! - Na wattpade mám dve knihy s dvomi rôznymi obálkami. Takže,ak chcete čítať, čítajte tu.
