Ani som sa nenazdala a ocitli sme sa pred čiernym lesom.
Srdce mi zvieral strach.Ale len od tej hrôzy.Nebála som sa o seba.Bolo mi jedno,čo sa už teraz so mnou stane.Hlavne,že sme zachránili moju Júliu....
,,Haló!!!Júlia!Vstávaj!Prosím...Pomôž nám!"vytrhol ma z mojich myšlienok Petrov hlas.
,,Áno,Peter,nehnevaj sa,zamyslela som sa.Asi ...no...možno môj mozog po smrti pracuje...trochu spomalene.Prepáč."..povedala som nesmelo.
,,To nič."riekol Peter
Tá desivá chladná tma mi naháňala neskutočný strach.V diaľke sa ozývali akési kvílenia,zavýjania...no hrôza.
,,Peter!Čo teraz?Ako dlho sme boli preč?Melad vravel,že majú hodinu na útek,kým Viktor dostane späť svoju moc.Bojím sa o nich!"povedala som smutne.
,,Poď,ideme do lesa oproti nim.Ja viem,kde sú.Ale o chvíľu budú potrebovať našu pomoc.
Poď,chyť sa ma!Budeme pri nich!"povedal Peter.
,,Utekajte!Rýchlejšie,Timo!Martin!Tak sa von nedostaneme!!!"začula som pri sebe krik Melada.
,,Tu sme!Melad!"skríkli sme s Petrom.
,,,,Och,konečne,máme ešte desať minút!Viktor už za nami pustil svoje príšery!Hneď sú tu!"skríkol Melad.
,,Melad!Máte ešte v dlaniach moje lupienky z ruže?"opýtala som sa.
,,Áno...no aspoň...dúfam,že ich nezahodili!"povedal zúfalo Melad.
Odrazu sa v tej hroznej tme začali ligotať za našimi chrbtami oči Viktorových príšer.
Premkol nás strach.Chrčali a zízali na nás.Čakali,kedy zaútočia.
My sme len stáli a naše pohľady sa stretli jeden s druhým.
V tú chvíľu sme pochopili jeden druhého,čo ,kto má robiť.......
Odrazu jedna z príšer skočila na Melada..........
,,Bude to jeho koniec?"opýtala som sa samej seba v duchu.
A čo teraz!?...................
YOU ARE READING
Neskoro prebudená
FantasyÚvaha jednej ženy, ktorá až po smrti zistila, o čo v živote prišla. UPOZORNENIE !!! - Na wattpade mám dve knihy s dvomi rôznymi obálkami. Takže,ak chcete čítať, čítajte tu.
