Útek

9 4 5
                                    

Hľadela som z očí do očí Viktorovej príšere.Cerila na mňa zuby,no nechcela som sa jej poddať.
Zrazu ma napadla úplná blbosť.Čo som robila,keď mi bolo fakt zúfalo,hoc mi nebolo veselo.
Začala som spievať.Hocičo.Hoc Michaela Jacksona....a s prehľtajúcimi slzami....Ale predtým to pomohlo môjmu srdcu!No ...uvidím
Či Michael pomôže v tejto .....situácii....dumala som.....
Ten hlupák sa ma snažil hryznúť.Zavrela som oči,roztvorila dlane a začala spievať Jacksona.O mieri....
,,Júlia!Som voľný!Konáre sú preč!Stiahli sa!Utekajme!"kričal Melad.
Ja som nič nevnímala.Čakala som,čo sa bude diať.Ale Melad ma zdrapol za rukáv a ťahal preč.
,,Len spievaj a neotáčaj sa,Júlia.Už sme von!"povedal Melad.
Nastalo ticho.Len akoby z diaľky sa ku mne valilo kopa slov.Ľudské hlasy.Odpadla som.
,,Júlia,preber sa!Musíme 8sť ďalej!Toto nie je koniec!"kričal na mňa Peter.
Jeho hlas ma prebral.
,,Kde som to?"spýtala som sa.
,,Sme preč z lesa!Zachránila si Melada.Ale,Júlia,prosím,vstaň a chyť sa ma.Musíme odísť!"povedal Peter.
,,Chcú sa s tebou rozlúčiť bývalí Viktorovi sluhovia.A my ideme ďalej."
Pomaly som začala vnímať svet kolo seba.
,,Nevládzem."riekla som slabo.
Pristúpili ku mne odkliati chlapci,každý mi dal bozk na čelo.
,,Do videnia,naša pani.Ďakujeme.Keď nás budeš potrebovať,zavolaj nás.My ideme.Teraz by sme vám boli len na obtiaž.Zbohom,priatelia!"
,,Zbohom,do videnia."povedala som.
Ale to už Peter nastavil svoju náruč.Jemne si ma k sebe pritúlil a na viac sa nepamåtám.Len na modrú oblohu s ligotavými hviezdami.......

Neskoro prebudenáWhere stories live. Discover now