Neskoro prebudená

Sloboda?....

Sedela som zamyslená na posteli,keď sa odrazu tíško otvorili dvere.

,,No,tu som,Júlia!Toľko ti toho musím poveda5.No není čas!Ber ružu a tie hlúpe byliny,všetko budeme potrebovať na cestu von zo zámku.Nič sa nepýtaj.Únik.Ideme do podzemia.Máš všetko?"spýtal sa Timo.
,,Mám.Ale...prečo do podzemia?Mali sme ....."povedala som.
,,Oh,ženská,poď už.Čo tu budeme preberať hlúposti,hlúpo nám medzitým uniká drahý čas!Do zotmenia tu nesmieme ostať.Buď teraz,alebo nikdy!A v ohrození je aj tvoja dcéra Júlia.Počula si Viktora.Asi má s ňou nejaký nekalý plánik.No.Poďme,ale potichu."
Vyšli sme z izby.Skĺzli sme dolu schodmi.Timo ma zaviedol do tmavej chodby.
Pred nami boli mohutné,železné dvere.Timo natiahol ruku za policu,ktorá tam úboho visela.Odrazu čosi zavŕzgalo.Dvere sa odrazu začali otvárať,,No poď!Rýchlo!Hneď sa zavrú!Tie dvere sú staré.Neotvoria sa úplne!"povedal Timo
Prekĺzli sme,ako myši.Za dverami,ktoré sa za nami zavreli,sme začuli hlasy...
,,Kde sú?Asi je pani Júlia na prechádzke.....Potrebuje sa prezliecť na večeru........"
povedal jeden hlas.
,,Asi je s Timom,ani on tu nie je.Niesol panej do izby ružu.Možno sú v knižnici,alebo v záhrade."povedal druhý hlas
,,Sje na dobrej ceste.Myslia si,že sme von.Sme síce spolu,ale na úteku.Len...poďme,už len dve malé chodbičky a sme na mieste.Čaká nás Melad!"rýchlo povedal Timo a ťahal ma tmavou chodbou za ruku.
,,Kto je to?Ďalšia príšera?Už som ich videla dosť!Prečo hneď neutečieme?Veď mám byliny.A vôbec!Načo ti bola tá hlúpa ruža?"opýtala som sa.
,,Počkaj!Ticho!"povedal Timo.
Bolo počuť kroky.Chvíľu sme čakali,potom ma Timo znovu začal ťahať za šaty.
,,Ideme!".....
Odrazu sme sa ocitli pred väznicou.Sedel tam smutný,starý muž.
,,Tu sme,Melad!"skríkol od radosti Timo...
,,Ticho,Timo!Som šťastný.Vitaj,Júlia.Som Melad,čarodejník."šepol starec
Nevedela som,čo mám robiť,ani povedať.Celé je to zamotané.Hádam Timo vie,čo robí.......,,Dobrý deň,som Júlia"šepla som....