Neskoro prebudená

Záchrana...

,,Júlia!""povedal Pán Dobra.
,,Nemohli sme nič podniknúť,kým si bola v moci zla!Ale boli ste všetci silní a podarilo sa vám dostať aspoň za bránu.Viktor teraz použije všetky svoje zbrane,aby vás nenechal ujsť z lesa,lebo vie,že tu sme proti nemu dvaja!No...už traja!Ja,Melad a ty,Júlia.Rozovri dlaň a daj mi to,čo ti dal Melad na cestu."povedal Pán.
Spravila som to,o čo ma žiadal.Rozovrela som dlane,on mi ich chytil a z mojich rúk do jeho sa prešmykol maličký,biely obláčik.
,,Podarilo sa!Peter!Júlia!Ideme!"radostne skríkol starec.
,,Tak to nie!povedala som nahnevane.
,,Ja sa tu mtám kade,tade...Je to váš boj!Ja už nikam nejdem.Viem,že teraz onedlho zlyhá môj manžel!Moja dcéra má zomrieť!Myslíte len na seba!Ale ten môj hlupák nemyslý na Júliu.Vy si leťte,kam chcete!Hoci aj na Mars!Mne je to jedno!Máte obláčik!Ja nemám nič!Ale idem za svojou dcérou.Ak má zomrieť,chcem byť pri nej.Ak ju môžem zachrániť,urobím to!Tu nejde o to,že zlo je v zámku.V lese!Ide o prasknutú sviecu mojej dcérky!Stane sa nešťastie,lebo ju neustráži môj manžel!Rozumiete?"začala som plakať.
,,Neplač,Júlia."povedal Pán Dobra.
,,Prosím,nechci,aby som ťa niekam poslala!Ty ničomu nerozumieš!Ja som stratila vo svojom živote veľa!Ale aby moja dcéra zomrela,to nedopustím!Len cez moju mŕtvolu!!!"skríkla som.
Nastalo ticho.Pochopila som asi po minúte,akú hlúposť som znovu tresla.......vraj,cez moju mŕtvolu....
,,No poď,ty moja hrdinka!"povedal Peter.
,,Pán môj,choď na pomoc Meladovi,ja idem s Júliou,veď som anjel,ona tiež,ale....ešte to sama nedokáže.Zvládneš to?"spýtal sa Peter.
,,Choďte,deti moje.Urobte,čo treba.Stretneme sa niekde....Uvidíme.Bežte,aby ste neprišli nekoro.Všetko je už len v našich rukách."dopovedal starec a zmizol.
,,No konečne!povedala som.
,,Starý mudrlant určite nemal nikoho.Nevie ma pochopiť!Len si lieta kade tade.......oh...možno mu ubližujem...som zúfalá..."povedala som smutne
,,Júlia!Rýchlo!Chyť sa ma!Júlia nás potrebuje!"skríkol Peter.
Chytila som sa ho a..........