Neskoro prebudená

Môj život

,,No...."povedala som. ,,Odkiaľ začať ?! Od malička ?"už som bola nervózna. ,,Povedal som ti, aby si bola úprimná o svojom živote, pocitoch, láske, manželstve, .... No to už ty musíš vedieť. Ale ponáhľaj sa, tvoj čas beží !"odvetil. ,,No. To sa mu ľahko povie !" pomyslela som si. ,,No o.k. ! Začínam ! Počúvaj o mojom spackanom, biednom živote ! Pochádzam z chudobnej rodiny. Ale moji rodičia boli čestní. Mám troch súrodencov. Ja som tretia. Moja mama bola prácou vyťažená. Moji starší súrodenci, brat a sestra, radšej utekali z domu. Nechceli doma pomáhať. Už od malička som na to nemohla pozerať, preto som pomáhala mame, ako som mohla. Aj s výchovou brata, čo bolo ťažké. V mojom detstve som poznala len prácu, pomoc rodine, učiť sa, učiť brata....no kolobeh. Keď som vyštudovala strednú školu, chcela som ísť na vysokú školu, no rodičov vyhodili s práce kôli veku. Vieš, nastala demokracia v našej krajine. Všetko bolo hore nohami. Tak som šla pracovať, aby som uživila rodičov a brata. Starší súrodenci už mali svoje rodiny. Nemala som znova čas na zábavu. Robota, domáce práce....Keď som mala čas, šla som na ryby, alebo som na hodinu zmyzla do neďalekého lesa vybiť si nervy, žiaľ na svojom bicykli. A ďalší verný kamarát bola moja gitara. Hrala som, čo ma napadlo. Podľa nálady. Keď som mala 24 rokov,vydala som sa.Milujem,oops,vlastne som milovala svojho muža.Aj moju dcéru Júliu.No...a teraz...hmmmmmmm...mám....hehe...zabudla som,prepáč,mala som 44 rokov a je po mne.Koniec.Super!"stíchla som.
,,Ale čo ti tu mám rozprávať?!Vezmi ma za dcérou,alebo ma vezmi hoci do pekla,nech to už mám za sebou!Nemám rada pocit neistoty!Jednám,vlastne jednala som s ľuďmi vždy na rovinu!Oh,asi to chápeš.Prepáč.Vždy som ľuďom povedala pravdu.Asi som nemala.Ale teraz končím.Povedz mi pravdu ty!Už sa mi tu nechce s tebou sedieť,ubehne mi čas!Sľúbil si mi čas na rozlúčku a...zasekla som sa.Začala som plakať.