Neskoro prebudená

Sen?Skutočnosť?

Cítila som sa nádherne.Nič ma nebolelo,na nič som nemyslela.
Pred očami sa mi zjavovali útržky z môjho života.Moje dectvo,rodičia,súrodenci,
priatelia....moja nešťastná,predtým šťastná svadba,narodenie Júlie.Pri nej som sa cítila
najkrajšie.Zrazu sa mi zjavil môj manžel.Až ma striaslo.Hulákal na mňa,ako blázon.
Kolo seba rozhadzoval veci,trieskal s nábytkom
,,Čo ešte odo mňa  chceš?Máš popratané,navarené,dieťa je čistučké,sladko spinká...."
snažila som sa ho utíšiť.
,,Sladko spinká!"skričal.,,Čo má čo spať,veď je deň!Potom ty celú noc sedíš pri nej!"zreval
V tom som začula ubolený plač mojej maličkej.Vbehla som do izby.
,,Moje dievčatko.Neplač!To nič,som pri tebe!"utišovala som ju.
Chcela som si ju vziať do náručia,no nevedela som ju chytiť.Bola,ako hmla.Chytala som len prázdnotu.Nič.A Júlia len plakala a plakala......
V tom so mnou niekto zatriasol.
,,Preber sa,Júlia!Nekrič,sme v bezpečí."povedal Peter a nežne sa mi pozrel do očí.
Pohladil ma nežne po tvári a pobozkal na čelo.
,,Kde sme to?"spýtala som sa.
,,Sme v kráľovstve Dobra.V tvojom kráľovstve.Čo sa ti snívalo?Veľmi si kričala a plakala."povedal Peter.
,,To nebol sen!Vezmi ma domov!Musím vidieť Júliu.Asi potrebuje pomoc!Cítim to!Volala ma!"povedala som.
,,Nie!Teraz nemôžeš odísť!Chystá sa oslava na tvoju počesť.Musíš sa najesť,umyť.Tu máš pripravené nádherné šaty.Dostaneš korunu vládcu Dobra!"povedal Peter.
,,Kašlem vám na hlúpu korunu!Povedala som vám,že mi už dajte pokoj!Aj keď som žila,nikto ma toľko neohrozoval,ako teraz vy!Nie som nikto!Som len mŕtva žena!Kedy to tu vy pochopíte?Povedz mi,ako sa dostanem domov a potom.......povieš mi cestu,alebo ukáž,kam mám ísť.Miesto,kam idú mŕtvi.........."