Neskoro prebudená

Neviem............

Pritúpili sme k stolu.Ľudkovia ma usadili,no...jeden z nich sa mi zdal byť čudný.Akoby mi chcel niečo povedať.Sadla som si.Mlčky som čakala,čo sa bude diať.Hala bola krásna,ale studená.Nie,žeby mi bola zima,veď chlad necítim.Bol to iný chlad.Chlad,........zima,zlý pocit....Zlo?Neviem.Prázdnota?Zloba?Neviem.Niečo zlé.
Ľudkovia prestreli,nanosili jedlo.Neznámy tleskol rukami a povedal už nejžejšie:,,Už vás dnes nepotrebujem.Pripravte dáme izbu!Dobrú noc.A ráno chcem mať pripravený koč!Chcem previesť dámu po kraji!!,,Áno,pane,ako rozkážete!"odvetil mužíček,ktorý sa mi zdal byť priateľský,no bojazlivý.
Ostali sme sami.Ticho sa dalo nožom krájať.Mlčala som.Nevedela som,čo odo mňa očakáva.Mlčať je niekedy lepšie,ako kecnúť blbosť,čo sa mi v živote neraz stalo,,Buď ticho!!"pobádala som sa.,,Čakať!"
Neznámy si sňal z hlavy kapucňu.Od začiatku som cítila,kto to je.Nemýlila som sa.
,,Spoznávaš ma?Som trochu zohavený časom v podsvetí.Musel som bojovať pre svoje postavenie.Ale dosiahol som to,po čom som túžil.Aspoň po smrti.Neboj sa ma.Nikdy by som ti neublížil!Vždy som ťa ľúbil.A teraz ťa tu konečne mám!"..
Je to Viktor.Tvár mal zohavenú od jaziev.V tom okamihu sa mi pred očami
premietlo všetko,čo som s ním prežila.Chodili sme do jednej školy.Nikdy som ho nemala rada.Bol drzý,zlý k slabším chalanom.No ublyžoval aj dievčatám.Ponižoval ich.Ale so mnou chcel chodiť.Ja som odmietla.Neskôr som začala chodiť s Petrom...
,,Zľakla si sa ma?"opýtal sa.
Jeho otázka ma vytrhla z mojich myšlienok.Hľadel na mňa krvavými očami a čakal na moju odpoveď.
,,Ja,ja..ani nie.Spoznala som ťa,ešte keď si mal kapucňu na hlave.Teším sa,že sme sa znovu stretli!"zaklamala som.Musím byť k nemu milá.Mám plán odtiaľ utiecť,no keď mu budem vzdorovať,nikdy sa mi to nepodarí.
,,Naozaj?Nenávidela si ma!"odvetil
,,Oh,to bolo,keď sme boli mladí a živí!Bola som hlúpa.Neuvedomovala som si,aký si výnimočný.Silný.No a....."
,,No,to stačí.Poďme jesť."povedal.
,,Ale ja nejem,veď ...ja som....mŕtva.Dobrú chuť,ty si daj."šepla som.
,,Nerob scény,Nie je to obyčajné mäso...Nie je to obyčajné víno.Aspoň si so mnou pripi na naše stretnutie!"
Chytila som pohár,priložila k ústam a trochu som zo zdvorilosti odpila.Keď sa najedol,povedal:,,Milá moja,ja mám ešte povinnosti.
Odprevadím ťa do tvojej izby."
Pristúpil ku mne,nastavil ruku.Chytila som ho a mlčky sme šli k mojej izbe.
,,Cítil som sa s tebou dobre.Bol to pekný večer.Dobrú noc."odvetil
,,Dobrú noc.Aj mne bolo s tebou dobre."zaklamala som.
Vošla som do izby.Bola nádherná.Veľká posteľ,v krbe horelo.To teplo ma hrialo na srdci len preto,lebo zima mi nebola,ale hrial ma pohľad na skákajúce plamienky.Pri pohľade na nich som zaspala........