Neskoro prebudená

Ako ďalej ?

,,Pozri,neplač!Aj tak je to zbytočné.Chápem ťa.Aj ja som bol v takom stave,keď som zomrel."povedal a chvíľu bol ticho.
,,Ale ja som plakal viac.Ja som nestihol vo svojom živote ani toľko,ako ty!Rozumieš?Zomrel som mladý!Oh,to by som nemal!Ja nesmiem rozprávať o sebe!Poruším pravidlá!Prosím,poď,ideme.Poď,uvidíš svoju dccéru aj manžela.Práve sú doma.Plačú za tebou.Pri stole s večerou,ktorej sa ani needotkli.Dotkli sa jej iba ich slzy žiaľu.No poď.Pomôž im!Už sa na to nemôžem dívať."pozrel sa na mňa s láskavým pohľadom.Jeho tvár som videla,no nepoznala som ho.Ale jeho hlas som poznala.Ale....To nemôže byť pravda!!!pomyslela som si.,,Mýlim sa!On nemôže byť mŕtvi!Milovala som ho!Je to on?Alebo ma aj po smrti niekto ťahá za nos!?Uvidím...oh...len to nie!"pomyslela som si.
,,No dobre,poďme,nech to mám za sebou!Už nevládzem.Hlavou mi blúdi toľko myšlienok.......hmmmm...ani nechci vedieť,o čom som premýšľala."povedala som potichu.
,,No dobre.Vidím,že si pripravená.Chyť ma za ruku.Zavri oči.Nadýchni sa.Predstav si,kde chceš byť..Ja ťa tam vezmem."povedal.
Moja predstava bola jednoznačná.Zavrela som oči.Mala som strach aj radosť.Nevie.Nedá sa to opísať.
,,Čo bude,keď prídem domov?Ja nechcem vidieť,ako plačú kôli mne!Nikdy som nechcela,aby plakali.Oh...Vždy som ľúbila ich šťastný úsmev na tvári!"v duchu som sa bavila so svojimi myšlienkami...
,,Je čas.Prestaň!"povedal neznámy.
,,Buď,alebo!Zmeškáš.Rozumieš?"trochu ma okríkol.
,,Dobre,ideme.Ale drž ma pevne,bojím sa!Prosím.A buď vždy pri mne,lebo zomriem od strachu!"vyjachtala som.
Zrazu smiech......Heheheheeeeeeeee.....,,Ty si podarená!Zomrieš od strachu?Si vtipná,ako vždy.Alebo si po smrti dostala sklerózu?No nevadí.Poďme."pousmial sa a chytil ma pevne za ruku.
,,A teraz mysli na miesto,ktoré chceš naposledy vidieť.Tú šancu máš teraz.Sústreď sa a buď ticho.Len mysly.Psssssst"povedal ticho.Vnímala som jeho hlas,ako........a zrazu.......