Bola som šťastná.Veľmi šťastná.Tie krásne detské šťastné očká...Keby aj mňa niekto takto zachránil.Bola by som so svojou dcérou.Držala ju v náručí.Bozkala ju.
Odrazu sme sa ocitli pri fontáne.Tam,kde ma Peter našiel.
Nerozumela som tomu,,Prečo sme tu?"spýtala som sa Petra.
,,No,budeme čakať."odpovedal Peter.
,,Ale prečo tu?Tu sme sa stretli!Ja tu nechcem ostať!A vôbec!Prečo si ma neprišiel zachrániť?Veď ma poznáš!"
Ticho sedel.Premýšľal.Zrazu povedal:,,Pozri,už som ti vysvetlil aj ukázal sviečky osudu.Tvoja zhasínala.Nemohol som nič urobiť.Osud je osud.Asi to tak malo byť.Sme konečne spolu."ticho a so slzami v očiach povedal:,,Vždy som ťa ľúbil.A tak to z mojej strany aj ostane navždy."
Nastalo ticho.Dojali ma jeho slová.Odrazu som sa nezmohla povedať ani jedno slovo.Vždy som ho ľúbila.
Odrazu sa otočil ku mne a povedal:,,Musel som ťa tu priniesť.Mám to prikázané od Pána.Nepovedala si celú pravdu o svojom živote.To,čo som ti teraz povedal,je pravda.Otvor svoje srdce.Budeš to mať ľahšie.A aj my si to myslíme.Skús to!Aspoň raz povedz,čo ťa trápilo.My o tom vieme.Ale aby sme mohli ísť tam,kde je naše miesto,musíš mi povedať pravdu."povedal Peter
Zamyslela som sa.Vedela som,o čom hovorí.No nebolo pre mňa jednoduché o tom hovoriť.Cítila som sa hlúpo.Ale rozhodla som sa hovoriť už len preto,aby sme konečne odišli od tej fontány.
YOU ARE READING
Neskoro prebudená
FantasyÚvaha jednej ženy, ktorá až po smrti zistila, o čo v živote prišla. UPOZORNENIE !!! - Na wattpade mám dve knihy s dvomi rôznymi obálkami. Takže,ak chcete čítať, čítajte tu.
