Neskoro prebudená

Zatratenie?

Zrazu som pochopila,kto je ten hrozný muž.Nevedela som,čo mám od neho čakať.Som si sama na vine,že som tu.A to som tak veľmi chcela byť s Petrom.Konečne ho bez strachu pobozkať.A vzal by ma určite na krajšie miesto,ako je toto.......
Moje myšlienky odrazu pretrhol znova ten podivný neznámy.
,,Hej,preber sa!Hovorím k tebe!Už nesnívaj!Viem,čo ti behá v tej naivnej hlave.Ale tu je tvoja konečná.Sama si si vybrala.Tak sa prestaň ľutovať a zmier sa s tým.Naskoč do koča!Ide sa domov!Nebudem tu trčať na tom hlúpom cintoríne do rána!A vy,blbci,odpáľte,odkiaľ ste vyliezli.Už vás nepotrebujem!"skríkol.
Zrazu ma premkol strach.Odrazu pred nami zastal koč.Bol nádherný.Síce celý čierny,no s krásnymi zlatými ornamentmi.
Dav ľudí zmizol,ostali sme len my dvaja.Neznámy pozrel na mňa a povedal:,,Je čas ísť.Poď,nastúp."
,,Ale,ale....ja nechcem ísť s tebou.Peter určite čaká na mňa a má strach!"vykríkla som zúfalo.
,,Nerob scény!Nastúp!A toho hlupáka mi už predo mnou nespomínaj!"odvetil
Zdvihla som sa ,pomaly som pristúpila k nádhernému koču,chvíľu som sa naň dívala.Neznámy otvoril dvere,nastúpila som.Sadol si vedľa mňa.
Zrazu nás pohltila hmla a tma.Ani som sa nenazdala a boli sme na miete.Ten koč,akokeby letel!Neznámy vystúpil,otvoril dvere a povedal:
,,Sme doma.Poď a nesnaž sa utiecť.Kaštieľ je obklopený tvormi,ktoré ťa hneď roztrhnú!"
Vystúpila som,podal mi ruku a viedol ma k veľkým dverám,ktoré sa sami od seba otvorili.
,,Vitaj doma,Júlia."povedal.
Bez slova sme vošli dnu.Bála som sa,čo ma tam čaká.No odrazu sa pred nami zjavili akýsi malí,čudní,škaredí ľudkovia.
,,Hej,zberba,toto je nová pani domu.Budete ju naslovo počúvať.Dáte jej všetko,po čom bude túžiť.Ale pozor!Strážte ju,ako oko v hlave!Nesmie s nikým odísť,len so mnou.A keby vám utiekla,na to ani nechcite pomyslieť,čo sa vám stane!Pozrite sa na seba,ako vyzeráte!A pre blbosť!
Pripravte stôl.Dáma je určite hladná a unavená po dlhej ceste.Practe sa!"skríkol na nich.
Zaviedol ma do veľkej siene.Bola síce krásna,no tmavá a............