Neskoro prebudená

Odraz?!...

Zavrela som oči.Snažila som sa upokojiť.Ale stále som cítila na sebe úpenlivý pohľad Petra.
,,Choď už preč!Chcem byť sama!Nepomôžeš,neporad8š.Odíď!"povedala som.
Peter sa postavil,smutne na mňa pozrel.
,,Ozaj to chceš?Ľúbim ťa,Júlia!Nevidíš to?Vždy som ťa ľúbil!Preto som s tebou aj po smrti!"povedal smutne.
,,Nevedela som to!Prepáč.Ale teraz naozaj nemám náladu riešiť veci,ktoré sú dávno za nami!Že som si spackala život,je môj problém.
Ale nechcem si spackať,ako mne sa super darí a aké mám šťastie,aj život po smrti.Musím odísť za Júliou.Potrebuje ma!"zvolala som.
Peter sa pobral preč.Otvoril ťažké dvere.Otočil sa ešte raz smerom ku mne.
,,Ozaj to chceš?Mám odísť?"povedal.
,,Áno!To,že na mňa budeš so súcitom čumieť,mi vôbec nepomôže!A vôbec!Neznášala som,keď na mňa niekto v kuse hľadel!
Choď už!Daj mi pokoj!Si.....radšej odíď!Prepáč...."povedala som.
Peter zavrel dvere.
Chcelo sa mi plakať.Srdce mi zvieralo,akoby ho niekto držal oboma rukami.Keby som nebola mŕtva,povedala by som,že zomriem od žiaľu.
,,Rozmýšľaj!Veď si bola s Petrom aspoň pri fontáne!To by ti stačilo dostať sa tam.Odtiaľ je kúsok domov.Tam ťa strepalo to hlúpe auto!
Ale...Hlúpa si bola ty!Trebalo pozerať kolo seba!Nie rozmýšľať nad hádkou s hlupákom!"dumala som.
,,Oh!"zvískla som.
Zrazu sa moje telo začalo strácať.Nevidela som si ruky.,,Bože,kde sú?"spýtala som sa.
Už sa mi začali strácať aj nohy.
,,Ešte chceš od8sť?K fontáne?"opýtal sa neznámy hlas.
,,Budem ti vďačná,neznámy tvor!Neviem si sama poradiť.Som nováčik!Oh,ja sprostá,nováčik!Oh,prepáč!"povedala som narýchlo.
,,No poď,ty nováčik!Veď ti to ide!Ja s tebou nepôjdem!Ideš sama.Ide ti to dobre.Nemáš ruky,ani nohy!Super!Zaber!Mysli na miesto,kde chceš v tejto chv8li byť!"povedal neznámy.
,,A....a.....a....ako sa vrátim?Čo mám robiť????????????"................
Odrazu som sedela na fontáne.Bol to čudný pocit.
,,Zasa tu?Ja blbec!Ako som to dokázala?Ja som.........fíha!.....som super mŕtvola!Ľudia!Ja viem......lietať!Let8m za dcérou!