Neskoro prebudená

Prežiť tento deň...

Bála som sa Viktorových očakávaní.Hanbila som sa pred neho predstúpiť.Predsa....Vtedy sme boli mladí.Teraz?Hmmmm...
Očakáva možno niečo,ako kedysi....mladú,peknú,úžasnú babu,ktorou ja už dávno nie som......
,,Len poď,vítam ťa!"vytrhol ma z mojich myšlienok jeho hlas.
,,Ty môžeš zmiznúť tak rýchlo,ako si prišiel!!!Počuješ?Chcem tu byť s Júliou sám!Choď pre čaj a ostatným odkáž,nech pripravia koč!Odpáľ!"...
Vôbec sa mi nepáčilo,ako s ním jedná,no?Čo už?Keď si to nechá......Nerozumela som tomu.Veď ich je toľko veľa,mohli by sa proti Viktorovi vzbúriť.
,,Moje oči sa nevedia vynadívať na tú krásu,moja drahá.Viem,ja som ohava,ty si a vždy budeš nádherná.Dnes chcem s tebou prežiť nádherný deň.Taký,po akom som túžil už vtedy,keď bolo neskoro.Viem,že sa ti hnusím,no skús ma aspoň trochu ľúbiť.Keď som bol mladý,bol som hlúpy!Nevedel som,že ty si ako nežný kvet,ako malý,krehký motýľ.....Chcem,aby si na všetko zlé zabudla a začnime odznova.Zabudni na toho hlúpeho manžela!Hehe...ten ti ani nechýba!Ale Peter.........ten ti vŕta v hlave,ako malý červík.Ale toho červa sa snaž zbaviť,kým to naozaj neurobím ja!Hahahaaaaaaaaaa......Stačí ho len rozpučiť!"zasmial sa nechutne a stíchol.
Zmrazilo ma.Ale nedala som to na sebe vedieť.
Prišiel mužíček s čajom,nalial nám do krásnych hrnčekov a odišiel.
,,Pozri,Peter ma už dávno nezaujíma.Len som sa s ním stretla,keď ma zrazilo auto.Vidím,že si sa zmenil.Lichotia mi tvoje slová.Ale daj mi čas.Chcem tu s tebou ostať.Je tu nádherne a si ku mne milý.Nespoznávam ťa.Ale o jedno ťa chcem poprosiť.Chceš ma tu ako väzňa,alebo.......?",
Odrazu sa ozval vážnym hlasom:,,Viem,čo asi chceš povedať.Chceš ísť von!"povedal.
,,No...áno.Ale.....hmmmm...máš tu okolo strážcov.Vyjdem von a.....zjedia ma?Roztrhnú?Vieš,ráno by som sa chcela prejsť po krásnom parku,kým pôjdeme raňajkovať.Ale...no,bojím sa.
,,Oh,láska,daj si čaj,zajedz si.Pôjdeme kočom von.Ukážem ti,čo mi patrí a cestou uvidíš a ti vysvetlím,ako môžeš ísť von na prechádzku.Nechcem,aby si tu bola smutná.Mne slnko nechýba.Ja žijem v noci.Ale,viem.Ty na to nie si zvyknutá....." ani nedopovedal,no ja som rýchlo zo seba vyhŕkla:,,Zvyknem si!Len teraz ,pár dní chcem prežiť tak,ako keď som žila.Viem,že si celú noc nespal.Ani ja potom nebudem.Prispôsob8m sa ti.A teraz poďme na chvíľu von,ukáž mi,čo chceš a choď si ľahnúť.Ja sa potom budem kochať krásou tvojho zámku.Máš tu veľa kníh,niečo si vyberiem a večer sa stretneme.Platí?"povedala som milo,,Hádam ten hlupák na to naletí!"...pomyslela som si v duchu.
,,Si milá.Dopili sme čaj.Poď,drahá.Koč je pripravený.Teším sa,že aspoň chvíľu budem s tebou...."............