Úlet?....

6 2 0
                                    

Pretrela som si oči.Všetko bolo divné.Nikoho som v izbe nevidela.
,,Hm..asi to so mnou fakt nevyzerá dobre ani po smrti!Keby som bola živá,idem k psychiatrovi!Musím odtiaľ preč!Už nech je koniec!Okamžite!Kde mám ísť?"začala som plakať.
,,Neplač,Júlia,som tu,pri tebe.Nie si hlúpa.Pán Dobra má s tebou plány,ale teraz ti nemôžem viac povedať."ozval sa Timo.
,,Timo,ty si tu?Už som neverila,že si skutočný!Nevieš niečo o Petrovi?Bol a je vlastne skutočný?Och,nechala som ho na fontáne....Vlastne...nenechala!Uniesol ma ten hlupák Viktor!"skríkla som.
,,Pssst,Júlia!Prosím.Nesmú ma tu nájsť.Všetko,čo si prežila po smrti,je pravda.Peter na teba čaká.Ale...mus8š byť trpezlivá.Ja teraz odídem.Nič sa ma nepýtaj.Ak sa do večera nevrátim,zabudni na mňa,aj na Petra.Mám síce plán,ako odtiaľ odísť,ale Viktor mä kolo zámku dobrú stráž.Ale...ja mám tiež priateľov vonku,ktorí mi hádam pomôžu.Buď kľudná.Pred Viktorom sa maj na pozore.Nesmieš nič svojim správaním prezradiť.Maj sa,Júlia!Bežím!"
,,Počkaj,Timo!!!"šepla som,aby ma Viktor nezačul.
Odrazu sa otvorilo okienko a tíško sa zavrelo.Odrazu ktosi zaklopal na dvere.Vedela som,že to nie je Timo.Ten zdúchol cez okno.Aspoň sa mohol pozdraviť!Výchova.
,,Áno!Kto je?"spýtala som sa.
,,To som ja,Viktor,ty moja sladká Júlia.Nejdem do tvojej izby,nechcem ťa uraziť.Viem,ani jednej dáme by sa nepáčilo,keby ju ráno videl muž v nočnej košeli!Pred dverami stoja mužíci,keď odídem,vojdú dnu.Priniesli ti šaty,ktoré si obleč.Dúfam,že sa ti budú páčiť.Potom príď na raňajky.Čaká nás pekný deň."povedal a počula som kroky,ktoré smerovali dolu schodmi.
Niekto klope.
,,Áno,vstúpte!"
Pootvorili sa dvere.
,,Dobré ráno,naša pani!Šaty pre vás.Počkám vás za dverami.Odprevad8m vás k Pánovi,ak budete oblečená.Je mi cťou slúžiť vám,pani Júlia."
,,Oh,pros8m,nemusíš sa ku mne správať tak zdvorilo,som obyčajná žena.A ty si kto?"spýtala som sa
,,Nikto!Čakám vás.Poponáhľajte sa,Pán čaká....."odvrkol a vyšiel von
Zabuchli sa dvere.
,,No konečne!Človek chce byť milý.....No nič.Asi jediný,kto je tu normálny,je Timo.Och,len kde je???????"v duchu som premýšľala a medzitým som si obliekla krásne šaty od Viktora.Boli,ako modré nebo,belasá obloha.Nádhera.Cítila som sa v nich,ako princezná.Krajšie by som nevedela ani namaľovať.Ešte som si dala náušnice,krásny náhrdelník a snehobiele rukavičky.Otvorila som dvere.
,,Môžme ísť za Pánom Viktorom.Bude mi cťou byť v jeho spoločnosti!"zaklamala som

Neskoro prebudenáWhere stories live. Discover now