Neskoro prebudená

Čo ďalej?

Neviem......Porozmýšľam......hmmmmmm....
Stála som s Petrom pred lesom.Každý bol tu,len Melad nie.
,,Peter!"..povedala som.Idem pre Melada.Ja už nemám čo stratiť!Toto je Váš boj v ríši,v ktorej sa nevyznám.Ničomu nerozumiem!Je to celé,akokeby....sa mi to snívalo!Dajte mi už pokoj!Som z toho všetkého unavená!Dcéru sme zachránili.Ešte skočím po Melada a končím v tomto blázinci!Už ma ber niekde,kde bude pokoj a kľud!Aspoň po smrti chcem mať pokoj!A teraz nabok!Idem do lesa!Melad ma potrebuje!"povedala som už miernejšie.
,,Júlia,nesmieš tam ísť!Viktor ......!!!!"nestihol dopovedať.
,,Nič nepočujem,len Viktor!!!!!Čo sa celý svet točí kolo neho?"povedala som.
,,Je vás tu ako mravcov a neviete s ním urobiť poriadok!?Heheheeeee....Viktor!
Obyčajný blbec!Ale to vy asi nepochopíte!Nepoznáte ho tak,ako ja!Je obyčajný slaboch.Vy musíte nálsť jeho slabú stránku!Inak nad ním nezvíťazíte!"skríkla som.
Pobrala som sa vyšliapanou cestičkou smerom do lesa.
,,Počkaj!Nechoď!Ostaň!"kričal Peter.
Potlačila som strach.Skrila som sa za hrubý dub.Začula so stonanie Melada.
Nik tam nebol.Viktor bol pri zámku aj so svojimi ...príšerami.Niečo im tam vysvetľoval.
Melad bol uväznený konármi.Nemohol sa pohnúť.
,,Melad!"šepla som.
,,Júlia!čo tu robíš?Odíď!"povedal.
,,Bez teba nie.Čo mám urobiť?Neviem,ako ťa zachrániť!"riekla som zúfalo.
Vtom sa ku mne pomaly približovala jedna Viktorova šelma.
Bála som sa.Ale nedala som to najavo.Akokeby odomňa niečo chcela.
,,No nič.Počkám.Buď to povie,alebo je so mnou koniec!"pomyslela som si.
,,No............