Neskoro prebudená

Zoznámenie

Martin už čakal pri tajnom vchode.Mohol ich otvoriť len on!Nemohol povedať Timovi
heslo.Zomrel by krutou smrťou.
Pomaly sme sa blížili k hrdzavým dverám.Timo bol kúsok pred nami.Niečo tam mrmlal.Dvere sa otvorili.
,,Rýchlo!Pridajte.Vyšli sme cez ne.
,,Dobre.Sme von!Martin,zavri!No,toto je Marti.Ale nestrácajme čas!Sme len v polke parku!To najhoršie nás len čaká!"povedal Timo.
Vyšplhal sa po rebríku.
,,Melad,podaj my tie bylinky!Musím ich pohodiť na zem.Nech ich tí hlupáci zjedia a zaspia!"šepol
Melad mu ich podal a riekol:Pristúp,chlapče.Premením ťa,ako som sľúbil."...
Mužíček podišiel k nemu,bojazlivo sa na neho pozrel.
,,Neboj sa,Martin!Nebolí to!Vidíš,aký som fešák!Ani si ma nepochválil."povedal Timo z rebríka.
Melad odtrhol lupinok z ruže spravil to isté,ako s Timom.Po chvíli stál pred nami
Martin,už ako človek.
,,Ďakujem,vzácny pane.Už som v to ani neveril,že sa raz budem môcť konečne pozrieť do zrkadla!Doteraz som obchádzal aj mláky,aby som nevidel svoju tvár."dopovedal Martin
,,Ticho!"šepol Timo.
,,Už sú tu.Vyňuchali bylinky!"povedal Timo ešte tichšie
Odrazu bolo počuť hluk...Tuším,že sa aj bili.Asi po hodine nastalo ticho.
Timo opatrne vykukol.
,,No,poďme!Vzduch je čistý od mužíčkov.Teraz ...Je to na tebe,Melad.Už sa zbaviť po plot tých šeliem.Hádam ich nebude veľa.A dúfam,že sa mi ani jedna z nich nezakusne do
môjho pekného......"
,,To stačí,Timo!Je tu dáma!"ohŕkol ho Melad
,,Oh,veď aj ona ho má!....usmial sa Timo
Po jednom sme vyšli hore po rebríku.Melad začal trhať lupienok po lupienku z ruže.Šli sme pred ním.On posledný a za každým položil na zem jeden lupienok a niečo zamrmlal.Blížili sme sa k veľkej bráne,keď sa odrazu zjavila krvilačná šelma.,,Nebojte sa!Nesmie vicítiť,že sa jej bojíme!"povedal Melad
Odrazu sa zjavili ďalšie dve.
,,Noooo....Melad!Začínaš byť vtipný...Celkom ti to ide!Nebáť sa!Pozri na ich krásne,biele tesáky...A tie pazúre...vyjachtal Timo
,,Buď ticho.Choďte pomaly ďalej.Neobzerajte sa!"povedal Melad.
Strčil každému z nás do ruky po jednom lupienku.No na ruži ostali visieť len 5.
,,Choďte,to vás ochráni!Rýchlo za plot!Rozumieš,Timo!Bežte,ja ich zastavím.
,,Ale....ty....my......"jachtal Timo.
,,Bežte!Hneď som pri bráne!"skríkol Melad
Rozbehli sme sa k bráne.Stáli sme pred ňou.Melad kládol lupienky na zem a stále čosi mrmlal.Jedna šelma ho chytila za plášť.
,,Nie!!!!"vykríkli sme......,,Melad!!!!!!!Idem po teba!!!!"zavolala som.....
a