Neskoro prebudená

Znovuzrodenie

Ocitla som sa,ako v raji...
,,Aký krásny sen!Aký je tu pokoj.A koľko usmievavých ľudí!"myšlienky mi chodili ......
,,Hej!Preber sa!" okríkol ma známy hlas.
,,Nespi,nesni!Sme doma!"
Ešte nechápem.Obzrela som sa kolo seba.
,,Ale ja nie som doma!Ja som niekde...."stíchla som.
Uprela som zrak na neznámeho.
,,Ale si."povedal so smútkom v hlase.
,,To je tvoj domov!Priviedol som ťa.Splnil som svoju misiu.Ja končím.Mňa už neuvidíš.Tvoja cesta sa tu začína,ale ja tu končím.Musím ísť.Ver mi,bude ti tu dobre."
Nastalo ticho.Až teraz ma napadlo,kde som.V ríši mŕtvych,odkiaľ niet cesty späť.
Páčilo sa mi tu.Pokoj.Žiadne hádky.Kľud.No v duši som stále pokoj nemala.
,,Povedz,kto si?Viem,že ťa poznám.Prosím,neodíď,kým mi to nepovieš!"povedala som.
,,Nechcem ti ublížiť.Som a budem šťastný,keď sa máš fajn.Jedno ti ale poviem.Vždy som ťa ľúbil a navždy to tak ostane.Ale teraz musím ísť.Som rád,že som ťa znova stretol.No ja mám iné poslanie."povedal.
,,Prosím,nechoď!Počkaj!"skríkla som.
,,Prosím ťa,nesťažuj mi to.Už teraz ma trápi,že ťa strácam druhý krát.Ja tu nesmiem ostať.Nemám pokoj v duši.Ty ho máš.Ostaň,láska moja,ja odchádzam."povedal smutne.
,,Ale ja nechcem,aby si odišiel!Rozumieš?"skríkla som.,,Nerob mi to!Povedz mi,kto si!Prosím!"
Nastalo ticho.Akoby ma niekto ovalil po hlave.Odpadla som.Prebrala som sa v náručí neznámeho.Kričal,,Vstaň!Prosím!Musím ísť!Rozlúčme sa,drahá.Som Peter.Tvoja prvá nesmelá pusa.Nechala si ma zo strachu.Nikdy som na teba nezabudol!Zahynul som,keď som mal 20 rokov.Bola to autonehoda.On prežil,ja nie.Šoféroval môj kamarát.Vykrvácal som.Pomoc prišla rýchlo,no už som videl z výšky,že je po mne.Ale povedal som ti viac,ako som mohol.Oh,drahá......."
Cítila som jeho ruku,ktorá ma nechcela pustiť.Držali sme sa už len končekmi prstov...
,,Nepusť ma!Prosím.Chcem ísť s tebou!"
Vtom sa vo vzduchu otvorila akási brána.Vykročil z nej čudný muž.Mal dlhú sivú bradu,dlhý plášť s krásnou výšivkou.V ruke mal dlhú palicu,akoby konár.Mlčky sa z brány zniesol k nám.