Prebudila som sa.Nebola som zvyknutá na také tiché ráno.Aspoň nejaký vtáčik pri našom dome zaštebotal.Tu bolo ticho.Až sa ho zle počúva.
Ani slnko.Bolo síce vidieť,ale lúče slnka sa ako keby vyhýbali tomuto zámku.Bola tu taká zima....chlad...nepokoj.
Ako som tak premýšľala,odrazu niekto zaklopal na dvere.
,,Vstúpte!"povedala som.
Otvorili sa veľké drevené dvere,zavreli sa.No nik nevošiel.Počula som kroky po izbe,no nikoho som nevidela.
,,Je tu niekto?Ak áno,ozvi sa mi!"....povedala som so strachom.
Počula som nejaké šuchtanie.Zamrazilo ma.,,Hádam mi to neublíži,veď som mŕtva!"pobádala som samú seba.
,,Júlia!!!Nechcel som ťa vyľakať.Tu som,pozri,na tvojej posteli!"
Zahľadela som sa na ňu a zrazu som uvidela dve veľké očká vykúkajúce spod mojej periny.Tie oči mi boli známe.Ale odkiaľ?
,,Neboj sa,Júlia.Som Timo,ten ....mužíček z večere s Pánom..no,vieš,ten krpec!"
......,,Oh,hneď si sa mi zdal povedomý.Ale prečo si sa vkradol do mojej izby?Vieś,že ti hrozí trest,keď ťa tu nájdu?Si milý,ale ....Musíš odísť.Hneď!Si tu v tomto zámku najmilšia bytosť s milými očami a cítim,aj s dobrým srdcom.Prosím ťa,odíď!"šepla som.
,,Nie!Počúvaj ma!Prosím.Ja ti chcem a viem pomôcť dostať ťa odtiaľto.Ale ...
Mám jednu podmienku!Nepovedala si vtedy na fontáne,ani nikde Petrovi celú pravdu o svojom živote.Preto sa to celé stalo!Rozumieš?"stíchol.
To ticho ma mučilo.Nevedela som,ako začať.A čo vlastne chce počuť?
Premýšľala som,no odrazu sa ozval Timo.,,Bude to už konečne?Rýchlo,nemáme čas!"
,,No dobre.Asi viem,čo chce každý počuť.Aspoň sa mi uľavý."vzdychla som si
,,Môj život nebol ľahký.Ani dectvo,ani dospievanie.Život a môj osud sa so mnou pohrával,odbíjal ma zo strany na stranu,ako pingpongovú loptičku.Svojou hlúpou dôverou som sa dostala do kadejakých problémov.Najprv rodina,najblyžší,ktorým som vždy pomáhala,ako som mohla.Či fyzicky,či finančne.Na seba som nikdy nemala čas.Mojou priateľkou bola gitara.Tá spievala buď smutne,alebo veselo.Podľa nálady.Veľa krát som ju musela utierať od mojich sĺz,ktoré mi na ňu padali.Ale....."zmĺkla som
,,Ale?!!!!To je teraz podstatné,čo povieš!"povedal Timo
,,Ale...Vieš,vydala som sa za muža,ktorého som si vzala z ľútosti.Vieš,oklamal ma.Povedal mi,ako ho doma týrajú.Ale nepovedal,prečo!Potom som sa to dozvedela,keď bolo neskoro.Bol hráč a klamár.Ale vždy som si myslela,že sa zmení.No šlo to dolu vodou.Po 4 rokoch nášho manželstva som cítila nutkanie,hoc on nie,mať dieťa.Priečil sa,no ja som už chcela spestriť náš život ,priniesť na svet malé nevinné dieťa,byť dobrou matkou,celý život obetovať preň.Myslela som,že aspoň kôli bábätku sa zmení.Narodila sa krásna,sladká Júlia.Bol to najkrajší deň v mojom živote.Ale chvíľu sa môj manžel zdal byť,ako dobrý otec,no zdanie klamalo.Nikdy nikoho nemal rád,len sám seba a svoje pohodlie a potreby!"vypadli mi slzy na podušku
,,Stále som myslela na Petra!On by určite nebol voči nám taký chladný!Ako kameň.Hmmmmno vidíš?Žila som s balvanom...hehehehé......."
Timo sa smial,ale potom prestal,poutierali sme si slzy z očí a povedal....,,Toto sme chceli počuť.Sme na dobrej ceste.Ďakujeme,Júlia."
YOU ARE READING
Neskoro prebudená
FantasyÚvaha jednej ženy, ktorá až po smrti zistila, o čo v živote prišla. UPOZORNENIE !!! - Na wattpade mám dve knihy s dvomi rôznymi obálkami. Takže,ak chcete čítať, čítajte tu.
