Otvorila som oči.Videla som dcérku s manželom pri stole.,,Oh,čo mám robiť?Chcem ich objať!Povedať im,že som tu!Že ich ľúbim a navždy ich budem ľúbiť!"lietali zo mňa slová jedno za druhým.
,,Počkaj.Viem,ako ti je.Choď a objím ich.Teraz ešte pocítia tvoje pihladenie.Ale ponáhľaj sa,čas sa kráti!" odvetil.
Vybrala som sa k dcérke.Objala som ju,pohladila po hlave,nežne pobozkala.Vtom sa jej rozžiarili oči a skríkla.....
,,Ocko,mamka je tu!Je tu!Nezomrela!Vidíš?Ja som ti vravela,že to nemôže byť pravda!"
Smutne som hľadela na radostnú tváričku.No nemohla som jej pvedať,že sa mýli.Vtom otec pozrel na ňu a smutne povedal...,,Prosím,už netráp mňa,aj seba.Už ostane len v našich srdciach a spomienkach."zmĺkolPodišla som k nemu.Aj jeho som objala,pohladila a naposledy pobozkala.Odrazu sa vystrel na stoličke.
,,Si tu,moja drahá?Viem,že si tu.Cítim ťa.Tvoje nežné ruky,tvoj nežný bozk.Ďakujem ti za všetko.Viem,lúčiš sa s nami.Poď,dcérka ku mne,rozlúčime sa spoločne s mamkou,už asi musí ísť." povedal Júlia sa postavila vedľa neho.Vstal a povedal....Budeš nám chýbať.Veľmi.Ale viem,že naše puto sa nikdy neroztrhne.Raz sa stretneme."
Bolo mi ho ľúto.Pozrela som na neznámeho,,Chcem mu nechať odkaz."šepla som,,Aký?"spýtal sa,,Iba maličký.Nech neostane sám.Aby našiel mamičku pre moje dieťa.Nech budú šťastní.Prosím."čakala som na odpoveď,,Dobre.Ale už pôjdeme!"odvetilV kuchyni vyselo zrkadlo.Nadýchol sa a fúkol naň.Odrazu sa na ňom objavil jeho obraz s ženou a mojou dcérou.
,,To je odkaz pre nich,tvoj manžel to pochopí.A teraz ich rýchlo objím,musíme ísť.Je mi ľúto.Tvoj čas vypršal."povedal smutne.
Objala som ich oboch stojacich vedľa seba,pobozkala,chcela som ich pohladiť,no už ma od nich ťahal akýsi prievan.Trhal ma od nich.Počula som iba manželove slová niekde z diaľky..........,,Zbohom,láska moja"
YOU ARE READING
Neskoro prebudená
FantasyÚvaha jednej ženy, ktorá až po smrti zistila, o čo v živote prišla. UPOZORNENIE !!! - Na wattpade mám dve knihy s dvomi rôznymi obálkami. Takže,ak chcete čítať, čítajte tu.
