Neskoro prebudená

Únos

Peter sa na mňa čudne zahľadel.Ja na ňho.Cítila som tú otázku,ktorú mi chcel položiť.
,,Áno!Myslím to vážne,Peter!" povedala som.
,,Ty vieš,čo som ti chcel povedať?" spýtal sa začudovane.
,,Áno.Vidím a počujem dlhšie,ako si myslíš.Viem už všetko.Neviem odkiaľ a prečo.Viem,že sa ti zdá hlúpe vziať ju so sebou k nám,ale odídem buď s ňou,alebo ostanem s ňou a počkám na svoje svetlo,ktoré ma odnesie na moje miesto,kde som mala dávno byť!Pokiaľ by som ťa nestretla na tej hlúpej fontáne!A teraz nečum!Radšej mi pomôž.Prosím.Seba som nejak pretransformovala do tohto sveta,ale dvoch....To asi neviem.Bojím sa,že nám obom zmiznú ruky a nohy a ostaneme tu sedieť v tej hlúpej izbe!"povedala som zúfalo.
,,Oh,privádzaš ma do zúfalstva!Čo mám robiť?Za pár hodín máš byť vymenovaná za kráľovnú Dobra!A my tu trčíme a ja ozaj neviem,čo by na to povedal ešte súčasný kráľ Dobra!"zúfalo povedal Peter.
,,Tak sa skoč opýtať!Ty tam budeš raz-dva!"povedala som.
,,A nezabudni mu povedať,že sa nevrát........."nestihla som dopovedať.
Pred nami sa objavila prachová guľa.Júlia sa zľakla.Pevne ma zvierala so svojimi rúčkami.
,,Že sa nevrátiš bez nej.......To si chcela povedať?"opýtal sa kráľ Dobra.
Stál pred nami a so súcitom na nás hľadel.
,,Oh,pane...."vyjachtala som.
,,Nechcem uraziť Vaše kráľovstvo,ani mu ublížiť.Jednoducho...."nedokončila som vetu a začala som plakať.
,,Neplač.Ja všetko viem.Utri si slzy.Smrť vás síce rozdelila v tomto svete,ale v našom budete žiť naveky obidve.Pre ľudí s dobrým srdcom máme miesta dosť.Tak poďme!Čakajú ťa krásne šaty.A tie druhé z jahodovej peny pre tvoju....jups...pre našu malú princezničku." povedal kráľ.
Zahalil nás obe svojim nádherným,vyšívaným plášťom.
Ešte stihol dodať:,,Peter,plášť je obsadený.Leť sám.Trafíš!..."