Neskoro prebudená

Tajomný

Ticho,zároveň so strachom som sa pozerala na človeka.Mala som strach.Ale v duši som cítila,že mi nechce ublížiť.
,,Peter,prosím,čo mám robiť?Bojím sa." povedala som potichu.
,,Nič nerob,prosím.Len mlč!Je to náš pán.Neviem,čo od nás chce.Prosím,počkaj!"
,,No vitaj!Vidím,že ani po smrti si sa nepoučila.Mohla si mať kľud a pokoj.Ale všetko sa v tejto chvíli zmenilo.Tvojou zvedavosťou.Peter ti ponúkol ďalší život po živote.Ale v tejto chvíli musím oznámiť vám obom..." stíchol.
Chvíľu sa mi zahľadel do očí.
,,Júlia.Musíš odísť s Petrom!Vieš už príliš veľa.Peter urobil tiež chybu.Nesmie nikdy povedať,kto je.Budeš mu oporou v jeho posolstve.On ti vysvetlí,o čo ide.Nemôžeš tu ostať.Ale nezabudni!Ani ty sa nesmieš nikomu priznať,kto si!Peter ti to vysvetlí.A teraz choďte!" dopovedal,pomaly sa otočil chrbtom k nám.Zrazu sa vo výške objavila brána.Starec k nej pomaly pristúpil.Otvorili sa dvere a zrazu v nich zmizol.
Privrela som oči.Želala som si len jedno...Aby to všetko bol iba sen...
,,Peter!A teraz kam pôjdeme?"opýtala som sa so strachom.,,Do pekla?Urobili sme niečo zlé?" chrlilo zo mňa plno otázok.
,,No do pekla.Späť na Zem,odkiaľ sme prišli.Mohla si mať pokoj.Peklo voláme aj Zem!Ale je aj iné peklo pre zlých a bezcitných ľudí.Je skutočné,ale my tam nepatríme.Netráp sa,budeme pomáhať živým i mŕtvym.Všetko časom pochopíš."stíchol.
,,Nerozumiem!"povedala som.
,,Veď sme mŕtvy!Ty,aj ja!....Áno,ty si mi pomohol prísť sem,do ríše mŕtvych.Ale ako pomáhaš živým?"dychtivo som čakala na odpiveď.
,,Poď.Musíme ísť.Ale predtým ti niečo ukážem.Podaj mi ruku!"
Chytili sme sa za ruky a odrazusme sa ocitli akoby vo veľkej snehovej jaskyni plnej sviečok.Bolo tam príjemne teplo,hoci vyzerala,akoby bola zo snehu a ľadu.
,,No.Tu svieti sviečka každého človeka na Zemi.Každá má inú dľžku.To znamená,keď je sviečka krátka,život človeka bude tiež krátky.A keď svieca zhasne,jeho život sa skončil.A my ideme pomôcť.Sme anjeli.Ale anjelom nemôže byť hocikto.Viac ti teraz nepoviem.Musíme ísť.Počujem zvon.A jedna svieca dohára.Poďme!"chytil ma za ruku a už sme boli preč.