Neskoro prebudená

Znamenie?

Zrazu ma zamrazilo.Nevedela som,čo v tej chvíli povedať.
,,Aké tajomstvo?O čom neviem?"opýtala som sa a zahľadela som sa do Julinkiných očí.
,,No...Vieš,mamka,vtedy,keď ste ma zachránili,prišla som zo školy.Bola som smutná,lebo mi ocko vynadal,že som potrhala pančušky.
Nič ma nebavilo.Plakala som.Nahlas som vravela,že radšej som mohla zomrieť,aspoň by som bola s tebou.A odrazu sa akoby z diaľky ozval hlas ...
,,Neplač.Onedlho budeš s mamkou.Príde!"povedal.
Pýtala som sa,kto je,no on len povedal,že sme vyvolené a mám byť trpezlivá.Už som ho odvtedy nepočula,ale verila som mu.
A vidím,že neklamal.Sme spolu!"povedala Julinka
,,Kto to bol?"opýtala som sa.
,,Pozri.To je jedno.Museli sme ju zachrániť aj druhý raz.Zlo,Viktor,ju pokúšal.Plán jej smti ste mu prekazili.Preto vymyslel druhý....Aby si
sama vzala svoj život!Aby ju už konečne mohol vziať k sebe namiesto teba."povedal kráľ.
,,Oh,ďakujem vám.Teraz všetkému rozumiem.Dobre.Súhlasím.Budem kráľovná.No,Julinka,keď páni opustia túto miestnosť,
ideme sa obliekať.Veď nemôžme ísť na korunováciu v týchto handrách!...."povedala som a všetci sa natešene zasmiali.
,,Dámi,odchádzame,líčidlá a šperky sú v truhlici."povedal Peter a odišli.
Obliekli sme si šaty.Moje boli biele,ako sneh.Boli róbusné,až som sa bála,či sa v nich budem vedieť vôbec pohnúť,alebo budem musieť zavolať nejakého Martinka Klingáča z rozprávky,lebo mal fúrik,aby ma odniesol na miesto činu.Ale...
Keď som si ich obliekla,cítila som sa v nich,ako snehová vločka.Pomohla som Julinke s obliekaním.Tu totiž v krajine Dobra nie sú sluhovia.
V tých šatách vyzerala ako ....jahôdka!Na zjedenie.Keď sme boli pripravené,zazvonila som zvončekom,ktorý mi tam nechali.
Prišiel Peter.
,,Tak,dámy....Ste nádherné....Môžme ísť!"povedal.
Doviedol nás do nádhernej,veľkej sály.A zrazu zmizol.
,,Vítame vás!"prihovoril sa k nám jeden pá