,,Júlia,ponáhľaj sa!Prídeš neskoro do školy!,,povedal otec.
Práve sme s Petrom pred naším domom.Všetko sa mi zdá neskutočné....Som tu.Doma.
Nedá sa opísať ten pocit.Zasnežená strecha,svetielka...Ešte neodpratali vianočné ozdoby.Nevadí.Nebolo času.Cítim hrejivý pocit môjho domova,do ktorého sa už nikdy nebudem môcť vrátiť.Moje myšlienky behali kafe,tade...Ako film..Útržky...Mala som urobiť....
ale...na čo?Aj tak by to bolo na nič s človekom,ktorý bol tvrdý,ako kameň!....
Moje myšlienky prerušil škrípot vchodových dverí.
,,Ocko?povedala Júlia za dverami.
,,Dáš mi pusu,ako mamička?Už pôjdem ....Autobus je tu o chvíľku!".....
,,Nemám čas na hlúposti!Potom!Bež!Nech nezmeškáš!"zareval na ňu.
Júlia ticho zavrela dvere,sadla si na schodík ,oprela si tašku popod svoju hlavičku a tíško sa jej kotúľali slzy na zem.Bol to smutný pohľad.Srdce mi zvieralo!Ako vo zveráku
,,Oh,dievčatko moje!Mamička ťa ľúbi,moje srdiečko!"zvolala som.
,,Júlia"povedal Peter.Ona ťa už nepočuje.Mala si rozlúčku.Pamätáš?Teraz ju musíme zachrániť.Ja sám neviem,pred čím!"nestihol dopovedať.
Vtom Júlia vstala.Na zastávk prišiel autobus.
,,Oh!Zmeškám!"sríkla Júlia.
Rozbehla sa cez cestu.Pred ňou sa však objavil tereňák....
,,Bože!..."skríkla som.
Zrazu,ako keby sa zastavil čas.Peter stál pred autom,Júlia prešla cez cestu,nastúpila do autobusu.Ničomu som nerozumela.Nestalo sa jej nič.Videla som ju pod kolesami auta,ako ju nadhodí a dopadne mŕtva na zem.......
,,Ukľudni sa!Prišli sme práve včas.Teraz sa jej svieca znova zcelila.Bude mať krásny,dlhý život.Poď,musíme ísť!Nezabudni,prišli sme na pomoc tvojej dcére,ale našu pomoc potrebujú nielen naši priatelia,ale ľudstvo samé........
YOU ARE READING
Neskoro prebudená
FantasyÚvaha jednej ženy, ktorá až po smrti zistila, o čo v živote prišla. UPOZORNENIE !!! - Na wattpade mám dve knihy s dvomi rôznymi obálkami. Takže,ak chcete čítať, čítajte tu.
