Jeden deň [Marcus and Martinus ]

8.

Dnes je ten deň . Ten deň kedy idem s Macom na rande . Taký úžasný pocit z prebudenia do nového dňa som ešte nemala . Konečne som sa dostala von z tej časovej slučky , ktorá sa opakovala a nemohla prestať . V podstate už druhý deň do ktorého som sa prebudila, hhh .. no , teraz ma tak napadlo , kde je vlastne môj pes ? Od včera som ju nepočula ani šteknúť na poštára .. divné... mala by som ju ísť pohľadať .

Neskôr :
Síce som ju našla , ale trvalo mi to dlho . Bola zalezená v búde a spala . Ako keby jej niečo bolo .. nikdy sa takto nesprávala . Určite jej niečo je ... toto nie je jej správanie keď je zdravá . Keď ju pohladkam za uchom , začne mi oblizovať ruku . Dnes ? Nič . Ani si to nevšimla . Musím s ňou zájsť ku veterinárovi ... ale dnes nie lebo mám o 16:30 s Macom to rande ....  toto bude boj .

O 16:15 :
Nie je na tom dobre . Už sa ani nepostaví a to pre ňu nie je dobrá správa keďže kedykoľvek cez deň sa mi snažila dostať do domu ale nikdy sa jej to nepodarilo , keďže som vždy mala zamknuté . Bol to pes plny energie a niekedy ani nespala . Pri týchto myšlienkach a mi chce plakať . Čo ak ju niekdo niečim otrávil a zomrie mi pred očami ? Nechcem ju stratiť . Pred domom mi začalo niečo zvoniť alebo trúbiť . Mac je už tu . Ja som neni pripravená a ani nechcem opustiť môjho milovaného miláčika .

J:" ahoj Mac , prepáč ale nemôžem ísť s tebou . Môj pes , Abbie , niečo s ňou je a musím ísť ku veterinarovi . Tak ako sa dnes správa , nevedela som či je to vôbec ona . " povedala som a dúfala že sa nenaštve alebo nebude smutný .
M:" ahoj , nevadí " povedal trochu skleslo " a vieš čo jej je ?"
J:" nie ale musím sa ponáhľať lebo o šiestej zatvárajú a cesta trvá hodinu " povedala som tak aby bolo cítiť že sa ponáhľam
M:" dobre tak teda prines sem tvojho psa a ideme "
J:" čo ? Aj ty ideš ?"
M:" pre moju lásku všetko " dal mi pusu na čelo " ale teraz sa ponáhľj lebo nestihneme doktora alebo veterinára či ako to tu na Slovensku voláte ." Povedal a zasmial sa
J:" dobre , Abbie ! Poď sem !" Skrýkla som po nej ako keby bola od mna kilometer ďaleko . Vôbec ma nenapadlo to , že nevie teraz chodiť . Ja som taká tupá . (😂)

Po ceste :
M:" je v pohode ?" Spýtal sa Mac celkom ustarane
J:" áno teda nie teda .. ehhhh .... ja ani neviem .."   
M :" dobre , už len 15 minút a sme tam to musí vydržať "usmial sa na mňa úprimným úsmevom .
J:" ďakujem , že mi pomáhaš "
M:" nemáš za čo ďakovať , je to ako take cestovné / zachraňovanie rande " znovu sa usmial a skoro vybuchol do neskrotitelneho smiechu

Keď tak nad tým premýšľam , prečo sa mi vôbec tie dni opakovali ? Je vôbec nejaký dôvod prečo ? Chcela by som vedieť prečo konkrétne sa to deje ... teda .. dialo . Vďaka bohu že už DIALO . Už to nechcem nikdy zažiť a ani to neprajem nikomu zažiť to . Je to ten najneprijemnejsi pocit aký môžete zažiť .

M:" sme tu " otočil sa a nahodil smutný pohľad na Abbie. Čo SK to neprežije ? " pohyb " rýchlo vystúpil z auta a otvoril zadné dvere aby mohol vybrať Abbie . Snažila som sa pomôcť ale nebolo veľmi ľahké im pomáhať keďže som bola ešte aj zapnutá a nedočiahla som na nich . Mac vytiahol Abbie a ja som zatiaľ vystúpila . Už ani nevládala stať na mieste takze sme ju museli zdvihnúť a rýchlo utekať dnu . Nikdy som si neuvedomili aká je ťažká . V podstate , nikdy som ju nezdvihala . Veď načo ?

Utekali sme na oddelenie psov , keďže táto ambulancia bola rozdelená  na chodby podľa zvierat . V jednej boli len zajaci , v druhej mačky ..... nikdy som si nemyslela že je tá chodba dlhšia ako teraz . Bola nekonečná . Nebol tam skoro nikdo , až na jednu pani ktorá nás pustila pred ňu . Pani doktorka nás hneď vzala k sebe , lebo vedela že je to vážne .
(PV - veterinárka)
PV :" takze hovoríte že neviete čo sa jej stalo "
J :" áno . Dnes ráno som ju nepočula ani stekať na poštára , ktorý šiel okolo ."
PV :" dobre , choďte von na chodbu a budete musieť počkať na výsledky , keďže ešte nevieme čo s ňou je " povedala a ukázala na dvere ktoré viedli na chodbu
J /M :" dobre " povedali sme zohrane v ten istý moment

Čakali sme už dosť dlhu dobu a nikdo nechodil . Asi hodinu a pól a veterinarka ani neotvorila dvere .

O 3 hodiny neskôr :

PV :" môžete ísť dnu " povedala ale nie s moc dobrou náladou
J:" čo s ňou je ?"
PV :" je to na dlhšie rozprávanie ....."

Ahojte ľudia !❤️
Dnes som sa rozhodla vídať novú kapitolu😃 dúfam že oceníte 😅😂 táto kapitola sa skončila napínavo ale myslím , že konečné vysvetlenie by stalo za to až v ďalšej kapitole 🤓😁💕 do komentárov napíšte , čo myslite že sa stane ☺️ ak sa Vám kapitola páčila , nezabudnite dať vote 🌟 alebo napísať nejaký komentarik 💬💭 nech si mám čo čítať 🤷🏻‍♀️😂
Táto kapitola má 763 slov 🙈🖤 a aj s mojim príhovorom ma 832 slov ❤️🤓
Ahooooj ❤️❤️🙈🇸🇰 !!