Jeden deň [Marcus and Martinus ]

27.

Venované: RomanaZustiakova

Pozrel sa mi do očí a povedal :"milujem ťa". V tom ...

V tom sa lietadlo narovnalo . Cítila som ako my posledné slzy striekajú po líci . Pozrela som sa na Maca ktorý bol ako keby ho zasiahol blesk. Bol bez seba . Ako keby mu duša vyletela cez ústa keď rozprával . Zhlboka som sa nadýchla a zavrela oči . Niekdo ma chitil za tvar a pohladil ma po vlasoch . Vedela som že je to Mac . Keď som otvorila oči uvidela som jeho úsmev a stále uplakané oči . Pozerala som sa naň ho a videla som v jeho pohľade šťastie . Keď som sa otočila za nás , teda na Tinusa a Bellu , videla som ako sa objímajú . Nič nehovorili , len sa objímali . Keď som sa chcela otočiť na Maca , prišlo mi zle . Áno , ja som vedela že sa toto stane . Že sa mi zatočí hlava a že po zbytok letu nebudem vedieť zaspať .

Mac sa na mna pozrel jeho klasickým ustaranym pohľadom . "Som v pohode" povedala som mu aby sa nebal . "Prečo ti neverím ?"
"Čo ja viem prečo mi neveríš ?" Usmial sa a pohladil ma po vlasoch .

Neskôr :

Neviem ako ale podarilo sa mi zaspať . Keď som sa zobudila , zistila som že pristavame .
"Mac vstavaj " snažila som sa ho zobudiť . "Ešte päť minút "
"No ja neviem či mame päť minút navyše " keď som dopovedala , Mac otvoril oči . " ahaaa my sme v lietadle .. okey vstávam " necakala som že to bude take rýchle .

Po pristátí :

Práve stojím na zemi . Bez toho že by sa mi voľačo stalo . Aj keď to bolo blízko . Macovi tinusovi rodičia pr nás prídu na letisko . Respektíve , len ich otec . Cesta do Troforsu trvala dosť dlho . Aspoň som si pospala . Keď sme otvorili dver do domu , bola som prekvapená ...

Ahooj ❤️
Áno kapitola vyšla neskoro ale nemala som čas 😕 nemám čas ani teraz takze mi napíšte čo si myslite že sa stalo , ak sa Vám kapitola páčila nezabudnite dať VOTE 🌟 alebo napísať KOMENTÁR 💬⌨️ robím venované kapitoli prvý komentár ju 'vyhrava' . Kapitola ma 341 slov 😊 Nová kapitola vyjde v utorok ❤️😍
Majte sa a čaute ❤️💜