Jeden deň [Marcus and Martinus ]

40.

S:" neplač babi , ty za to nemôžeš "
B:" neskôr , keď si za mnou prisla , mi to došlo ..."
M:" čo Vám došlo ?" Babička sa pozrela na Maca
B;" no veď predsa ..."

B:" no veď predsa to , že aj keď by si si deti adoptovala , nezastaví sa to . Prenáša sa to priezviskom alebo čím . Je jedno či som tvoja biologická mama alebo nie, dni sa ti opakovať budú . Ale nie tomu adoptovanemu, ale jeho potomkovi ."
S:" aha .. "
B:" potrebujete ešte niečo ?"
M:" áno . Potreboval by som ísť na WC "

Prišli sme domov . Hneď som si sadla na sedačku a začala čítať.

Nečakal som to. Hneď ako ma dobehol mi podal ruku ."Uvidíme sa o 10 rokov. Zatiaľ sa maj dobre" povedal a zmizol mi z dohľadu . Myslel som so že žartuje , no keď sa na druhý deň našlo jeho telo dole v priekope , nebolo mi všetko jedno. Práve ten spolužiak sa na mna pred behom pozrel . Mal úplne celé čierne oči , no keď si všimol , že sa naň ho pozerám ,ako keby zmizli . Nevedel som , ba ani stále neviem čo to je .
Nuž , je to už 9 rokov od vtedy . Zostáva mi už len pár mesiacov zistiť , čo to bolo . Neviem , či si na mna vôbec spomenie , ale ak by áno , chcem vedieť čo si pre mna príde .

O mesiac neskôr ...

Zdravím , myslím , že som na niečo prišiel . V našej dedine sa uz dávno rozprávalo o uličke démonov . Neveril som tomu , no keď som chcel zistiť všetko , musel som to vyskúšať . Pobral som sa teda na cestu pri moste . Hovorili mi , že musím do zemi zahrabať do zemi nejakú moju vec . Vzal som teda moju fotku , vyhrabal som malú dieru do stredu križovatky ciest a našiel som tam malú kovovú krabičku . Keď som ju otvoril našiel som tam veľa malých fotiek , prsteňov a rôznych šperkov , ktoré boli zhrdzavené . Zložil som moju fotku na polovičku a vložil ju do krabičky . Položil som krabičku do vyhrabanej diery a zahrabal ju . Chvíľu som čakal a onedlho sa za mnou objavil nejaký pán . Hneď som ho spoznal , keď sa mi prihovoril : "Rád ťa znovu vidím , ako si užívaš posledné mesiace tvojho normálneho života ?"
"Zdravím . Zatiaľ som si užíval no teraz chcem vedieť , čo si ma to odvedie "
"Áno ? Dobre . Spoznaj pravdu ." Luskol prstami a voľačo sa mi objavilo v hlave . Bola to temnota , ktorá ma zožierala z vnútra . V mojej mysli sa premietali rôzne myšlienky , ako napríklad myšlienka na žltookého démona a mnoho iných .
"To vážne ?"
"Áno , my démoni nevieme klamať"
"DÉMONI ?!"
"Áno , správne . Je to všetko , čo si chcel vedieť ?"
"Nie"
"Tak čo ešte ?"
"Chcem vedieť , ako si pre mna prídeš"
"No , za tú odvahu ti tvoj trest odľahčím."
"Ako?"
"No , chcel som na teba poslať pekelnych psov , no ty budeš mat výnimku "
"Akú"
"No , ty sa budeš môcť dostať z tohto trestu , keď budeš vedieť . No , budú sa ti opakovať dni , a ak neprídeš na to ako sa odtiaľ vyslobodiť , zostaneme tam naveky ."
"Dobre" odpovedal som a otočil som sa smerom domov . Celu našu konverzáciu si pamätám do posledného detailu .

S:" Mac"
M:" áno láska ?"
S:" si viem , čo za to môže "
M:" vážne ?"
S:" smrtelne "

Ahooj 😂💗
Áno , trochu neskoro ale je aspoň dlha . Nemám čas takze ak sa Vám kapitola páčila , nezabudnite dať VOTE 🌟 alebo napísať KOMENTÁR 💭💬 Nová kapitola vyjde zajtra . Kapitola ma 555 slov . Tak zatiaľ ahoj. 🤗😃