Jeden deň [Marcus and Martinus ]

41.

S:" Mac"
M:" áno láska ?"
S:" si viem , čo za to môže "
M:" vážne ?"
S:" smrtelne "

M:" čo sa tam píše ?"
S:" niečo o démonoch a nejakej uličke démonov "
M:" myslíš že si to tvoj pradedko .. alebo kto to už je , nevymyslel ?"
S:" po tom čo som už zažila , mi toto príde reálnejšie ako to že sa mi opakovali dni"
M:" pravda ..."
S:" ale aj tak musíme zistiť jednu vec ."
M:" akú ?"
S:" keď je ta ulička alebo križovatka démonov " povedala som , vzala som kľúče od auta a šla na chodbu . Obula som si topánky a nebuchla dvere od bytu . Mac so mnou nešiel , videla som že ho zaujimalo čo sa tam písalo . Išiel si to prečítať .

Neskôr:

'I say I say hey , bae , i gonna find new way to call you bae ..' zazvonil mi mobil počas šoférovania . Vzala som ho do ruky a pozrela kto vola . Bol to Mac ..

S:" áno ?"
M:" za pól hodinu prídem k tvojej babke . Nenechám ta v tom samu , veď som si to len prečítal a prebehol mi mraz po chrbte "
S:" no vidíš.. dobre . Vidíme sa o pól hodinu . Ako tam prides ?"
M:" autobusom "
S:" dobre tak teda sa maj "
M:" ahoj "

Položila som telefón na vedľajšiu sedačku a venovala sa šoférovaniu . Bola som 5 minút od domu mojej babky , keď som videla sanitku ako prechádza vedľa mna . Nevenovala som jej veľkú pozornosť , len som spomalila a šla ďalej . Keď som uvidela , že sanitka ide rovnakým smerom ako ja , vystrašilo ma to .

Bola som pri uličke mojej babky . Z nejakého domu vychádzal dym , o nevidela som v tom nič zle . Keď som do uličky odbočila , videla som hasičské auta , dve sanitky ale aj iné veci ktorým som nevenovala pozornosť . Najviac pozornosti upútali moje oči tri horiace domy . Jeden z nich , ten prostredný , patril mojej babke . Zastavila som a do oči mi vbehli slzy . Nevedela som vo mám robiť tak som sa odpasala, vybehla z auta rovno ku hasičom .

(H- hasič/hasiči)
S:" čo sa tu stalo ?!"
H:" prepáčte , ale tu nemôžete byt "
S:" v tom dome býva moja babka , prečo by som tu nemohla byt ?!"
H:" dobre , dobre ... nemusíte kričať"
S:" jasne že musím ! Veď to tu kurnik šopa horí a je to som mojej babky prečo by som nemala kričať !?" Nadýchla som sa z hlboka a začala rozprávať " kde je moja babka ?"
H:" vaša babka bola prevezená do nemocnice pred pár minútami ." Keď mi toto hasič povedal , nevedela som čo mám spraviť skôr . Či mám bežať do domu a zachrániť zvyšok denníkov môjho pradedko alebo kto to bol , či mám nasadnúť do auta a ísť za babkou alebo či mám zavolať Macovi . Nakoniec som Aa rýchlo spamätala a rozhodla som sa .

S:" prepáčte , v kuchyni tohto prostredneho domu sú poličky kde sú uložené denníky . Pre moju babku sú veľmi cenne , prosím mohli by ste sa pokúsiť o ich záchranu ?"
H:" koľko ich je ?"
S:" asi sú tam ešte 4 . Majú hnedý obal a na ich boku je napísané 'denník' "
H:" pokúsime sa " odpovedal mi hasič a vbehol do domu pre denníky .

Po pár minútach čo som tam čakala za mnou pribehol hasič s štyrmi ohorenymi dennikmi v rukách .

H:" sú to oni ?"
S:" áno , ďakujem veľmi pekne " keď som dostala denníky bežala som ku autu že ich idem odložiť . Medzi tým za mnou prišiel ešte jeden hasič ..

H:" prepáčte , našli sme ešte ďalšie denníky "nahodila som nechápavý vyraz
H:" je ich aspoň dvadsať " na tuto vetu som vybulila oči ako najviac to šlo . Nechápala so to. Po pár minútach mi prinieslo päť hasičov zvyšok kníh . Všetky sme ich naložili do auta a ja som si sadla . Pozrela som sa na denníky . Na každom z nich bolo iné meno . Na niektorých denníkoch boli tie iste mena , len boli očíslované .

Keďže som tam bola asi už 20 minút , rozpamätala som sa. Rozmýšľala som nad vecami ktoré boli pre babku cenne . Keď mi priniesli fotorámiky s fotoalbumy , nevedelo mi napadnúť nič iné . Naštartovala som teda auto a vyšla z uličky . Cesta do nemocnici trvala asi 10 minút . Vedela som že Mac bude meškať , lebo a v meste kde býva moja babka vôbec neovláda a v autobusy cestoval asi tak trikrát . Keď som zaparkovala , vbehla som do nemocnici . Keď som sa dozvedela , kde je moja babka , rozbehla som sa pri výťah ktorý a práve zatváral ale nestihla som ho . Vybehla som teda schody až na 4 poschodie . Keď som prisla pred izbu mojej babky , zastavil ma doktor .

(D- doktor)
D:" prepáčte , sem nemôžete ísť . Sem môžu ísť len rodinný príslušníci"
S:" ja som jej vnučka "
D:" prepáčte , tak Vám ale musim oznámiť jednu vec "
S:" čo sa stalo?"
D:" viete , s vašom babkou sa teraz neporozpravate "
S:" nerozumiem "
D:" vaša babka je v kóme " dopovedal a moja myseľ asi už úplne začala zlihavat ...

Ahooj 😃💗😁
Chcela som sa Vám ospravedlniť za nepravidelne vychádzanie kapitol , ale teraz mám strašne veľa učenia a nestíham to 😞 ale práve preto mame dnes takú dlhu kapitolu 🧐😂 kapitola ma 860 slov 🙌🏻😂❤️ zajtra alebo pozajtra vyjde ďalšia kapitola 😘 ak sa Vám kapitola páčila , nezabudnite dať VOTE 🌟 alebo napísať KOMENTÁR 💬💭 tak sa zatiaľ majte, ČAU 👋🏻💗😘