Jeden deň [Marcus and Martinus ]

54.

"Ďakujem " pozrela som naňho
"Tak to teda všetko môže začať " zdvihol ruky a všetko sa začalo točiť . Marcus ma chitil za ruku a zavrel si oči . Pozerala som naňho , ako pomaly padá . Nebola som dosť silná na to aby som ho udržala a spadla som s ním . Zaspala som .

Zobudila som sa v mojej posteli . Nič som nechápala , tak som teda vstala a pozrela som sa na mobil , ktorý bol položený na stolíku . Bol piatok . V ten moment som si  vzpomenla na to , aký bol vlastne deň . Bola sobota . Nebolo možné , že by som spala 6 dní v kuse . Zišla som dole zo schodov a pozrela som sa na kalendár na stene . Udivene som sa pozrela , lebo som videla že je rok 2018 . (V tejto knihe je už rok 2021) . Zrazu ma to napadlo . Začala som rozmýšľať . Predsa v roku 2018 mali Marcus s Martinusom koncert na Slovensku.  Zobrala som si telefón a chcela som zavolať Macovi , no vtedy som ešte číslo na Marcusa nemala . Musela som chvíľku rozmýšľať ,čo budem robiť . Sadla som si na barovu stoličku a zavolala som mame .

"Ahoj mami , prosím ťa .. toto bude veľmi divná otázka , ale ešte pred pár minútami bol rok 2021. Zdalo sa mi to ?" Snažila som sa sformulovať túto otázku čo najnormálnejšie .
"Bála som sa , že sa mi to iba zdalo , ale ako počujem tak asi nie "
"Vďaka bohu , nie som blázon ."vydýchla som " dobre , kedy si to zistila ?"
"No , asi pred piatimi minútami "
"Dobre , takze to znamená že sa to stalo keď som sa zobudila v mojej posteli . Dobre , tak teda to idem všetkým povedať , alebo sa teda aspoň budem snažiť .. ahoj" položila som . Vybehla som hore po schodoch a otvorila som skriňu . Len tak zo srandy som si vybrala čierne rifle a ružovú first kiss mikinu . Len som si tak vspomenula na to , že mi to poradila Viki. Ešte nebol čas na odchod autobusu , tak som len vzala tašku a išla som pešo . Išla som do školy . Bože môj .. toto mi vôbec nechýbalo. Prišla som do triedy , ale Viki tam ešte nebola . Sadla som si na stoličku a pozerala som sa po triede . Potom som len videla , ako vošla Viki .

"Toto je vážne divné" dobehla ku mne
"Ja viem . Vďaka bohu že to viete aj vy , dobre . Mama to už chápe , teda , aspoň myslím . Musíme sa stretnúť so všetkými ktorý boli počas tohto dňa so mnou ."
"Dobre , no .. tak teda musíme ísť na koncert , je tam Bella . No aj oni dvaja ale , no napadlo ma .. že čo bude s Finnom ?"
"Toho sme v tomto dni ešte nestretli , že ?"
"Nie .. aspoň myslím .."
"Ty nevieš kedy ste sa stretli prvý krát ?"
"No , ani nie "
"Bože .. vy ste ale pár " vstala som a odišli sme zo školy .. teda , chceli sme odísť

Ahooj !💗
Take dnes to dáme Skorej , dúfam že ste radi 😂😂 dúfam že sa kapitola páčila , ak áno tak nezabudnite dať VOTE 🌟 alebo napísať KOMENTÁR 💬💭 . Táto kapitola má 503 slov , takže som vás hádam potešila 😄 nová kapitola bude v nedeľu 💗😇
Tak sa majte a čaute 😍🔥❤️