Jeden deň [Marcus and Martinus ]

48.

"Ja viem. Chcela by som aby to pochopil ale nepochopí to . Nedovolí mi to . Zakaždým by som mala deti , je jedno či by som sa snažila o opak alebo nie . Jednoducho by náš rodokmeň pokračoval . Kliatba by sa stále prenášala . Jediná možnosť ako ju zastaviť je ..."
"Je čo ?" Otočila som sa . Stál tam ...

Stál tam Finn ? Čo tu preboha robí ?
"Ehm .. ahoj ? Čo tu robíš bez Viky ?"
"Hľadal som ju tak som si povedal že ta asi išla pozrieť . Ale asi tu nie je , však ?"
"No .. nie je tu" odpovedala mu Sofi a utierala si slzy stekajúcej po jej tvári .
"Čo si dáš ?" Ukázala som na stôl na ktorom som ešte včera nechala napečené pagáče , zákusky a maličkú tortu z obchodu .
"Nie ďakujem , už som jedol. Prečo plačeš ?" Premiestnil svoj zrak na Sofi
"No ,ja .." voľačo zamumlala a zdrhla preč . Postavila som sa a bežala som za ňou . Tak rýchlo som ju ešte nevidela utekať . Neviem ako vedela , kde máme kúpeľnu ale zistila to. Zabuchla a zamkla dvere a ja som do nich narazila . Tím buchotom som prebudila Martinusa , ktorý mimochodom ešte stále krásne spinkal na gauči

"Čo sa stalo ?" Prišiel za mnou a pozrel na dvere . Jeho oči sa mali zrazu inú veľkosť . Preskočil ma a začal búchať na dvere . Myslím si , že už bol hore dlhšie a ja som si len namýšlala že tam spí. Asi počul všetko o čom sme sa rozprávali . Finn nechápavo pozeral ako sa snažíme dostať do kúpeľne .

"Prečo ste obaja taký .."
"Pomôž nám " nenechali sme ho dopovedať a on hneď pribehol ku nám . Ani pravdepodobne nevedel , prečo nám pomáha .

Sofi's point of view

Búchali na dvere ako blázni , ale nemohla som im otvoriť . Asi si mysleli , že idem spraviť .. no veď každý vie čo . Nechcela som . Musela som sa jednoducho len ukľudniť . Myslela som si že tam stal Marcus . Preto som bola taká nervózna . Neudržala som sa tak som musela ísť preč . To je celé . Viem čo si mysleli že idem spraviť , ale ja by som to neurobila . Po nejakej dobe sa ich búchanie utlmilo . Už som nemala uplakané oči , rozhodla som sa že vyjdem von . Odomkli som dvere a cítila som že sa o nich niekdo opiera . Otvorila som ich opatrne . Pozrela som kdo tam je . Ležala tam Bella ktorá pravdepodobne zaspala pri snahe dostať sa dnu. Prekročila som ju . Chcela som ísť do kuchyni , ale zastavila som sa . Martinus a Finn sa rozprávali .

"Vieš , ony to teraz ale nemajú ľahké"
"Veď ja viem Martinus , síce sa s nimi toľko nestretávam ale chcem vedieť o tom čo sa im deje . Zisťujem si informácie. Mám svoje zdroje "
"No dobre , ale ten tvoj zdroj asi nevie o všetkom . Keby si vážne vedel že je niečo zle , prišiel by si , že ?"
"Ale jasne ! Ale ten môj tajný zdorj je veľmi mne blízky človek , a ja mu verím ."
" aha ! Tak ty takto . No dobre . Tak vedel si o tom .." zaskočilo ma že je Finn stále taký aký bol . Áno niektorý ľudia sa nemenia , ale on je človek od ktorého by som zmenu očakávala , pri Viky . Finn bol vždy taký . Veril tým čo sú mu blízky . Nehovorím že to je zle , ale niekedy by si mal človek zistiť o veciach viac než len to čo ti niekdo povie. Nevie kdo je jeho "tajný zdorj" ale mám taký pocit že mu niečo tají ...

Ahooj 😂💗
Tak som tu znova a chcela by som aby to dnes nebolo dlhé ( môj príhovor ) 🤔😇 takze prejdem rovno k veci . Čo myslite ? Kdo je finnov zdroj ? 💭💬🙏🏻 Ak sa Vám kapitola páčila , nezabudnite dať  VOTE 🌟 alebo napísať KOMENTÁR 💬💭 . Najbližšia kapitola bude asi v utorok 🙈 Kapitola má 608 slov 😍😱💗 ďakujem za pozornosť , majte saaa 👋🏻💗