Jeden deň [Marcus and Martinus ]

37.

Dúfam že to zajtra zistime ...

"Dobre ranko zlatko " povedal mi Mac
"Dobre ráno " odpovedala som trosku otrávene , lebo ma zobudil uprostred spánku
"Ako si sa vyspinkala ?"
"No keby si ma nezobudil , bolo by to lepšie "
"No ani mne sa moc nechcelo vstávať , ale dnes ideme zistiť čo tvoja babka tají "
Vyskočila som z postele ako zajac na rovné nohy a bežala sa obliect

"Heeeej čo sa deje ?" Spýtal sa Mac
"Nič len chcem byt prvá v kúpeľni "
"No tak toto nie " rozbehol sa rovno ku dverám aby ma predbehol , no skončil s udretym nosom prilepeným na dverách .

"Nabudúce budem rýchlejší "
"Tak to už vidím " zasmiala som sa a pustila vodu .

Neskôr :

"Našiel si niečo ?"
"Vôbec nič "
"Možno to bolo len ...divne povedané"
"To si ja osobne nemyslím "
"Prečo ?"
"Prečo by jej potom 'odľahlo' ?"
"Tak to teda neviem "

"Mám nápad "
"Aký ?"
"Mohla by som ísť za babkou znovu a spýtať sa jej na to "
"Myslíš , že ti povie pravdu ?"
"Neviem "
"No dobre .. za skúšku to stojí "

Pred babkinym domom :

"Pripravená ?"
"Jasne " odpovedala som ironicky
"Prečo ta ironia ?"
"Lebo sa práve idem spýtať babky prečo sa v našej rodine opakujú dni ?!"odpovedala som drzo
"Dobre ... ukľudni sa "
"JA SOM KLUDNA !"
"Ouuuu kejjj ..."

Zhlboka som sa nadýchla a zaklopala na dvere
"Ahoj babi "
"Ahoj , zlatíčko . Ahoj Mac . Poďte ďalej "
"Ďakujeme .. no babi , chcela som sa ta spýtať , ci by si mi o tom opakovaní dni nepovedala viacej "
"Aaa.. čo by si chcela vedieť ?"
"Prečo sa nám tie dni opakujú ".            "To ani sama neviem "
"Nevieš o tom ani trosku ?"
"Ani najmenšiu zmienku . A ani som sa o to nikdy nezaujímala "
"Prečo ?"
"Neviem , nechcela som zistiť to , čo som vedieť nemala "
"Aha .. a ani o tom nemáš nejakú knižku ?"
"Mám , ale nikdy som ju nevítala "
".. mohla by si nám ju požičať ?"
"Ak chcete .. ale ak dá dozviete niečo , čo ste vedieť nemali , ja som Vám tu knihu nedala , jasne ?!"
"Ok .."
"Chcete nejaký čaj ?" Usmiala sa a išla do kuchyni pre šálky

"Mám taký pocit , že nám nič take netajila " povedala som Macovi potichu
"No neviem "
"Prečo by nám klamala že o tom nič nevie ?"
"To je ďalšia dobrá otazka "

Neskôr :

" dobre babi my už pôjdeme ... a babi ?"
"Áno ?"
"Dala by si nám tu knihu ?"
"Oh , jasne . Tu máte " podala nám obrovsku , zaprášenu knihu do rúk .
"Ďakujeme .. dovidenia !" povedal Mac a zavrel dvere .

V aute :

"Tak teraz nás čaká dlhé čítanie .. čo myslíš ?"
"Ja mám taký pocit , že teba čaká dlhé čítanie zlatko " dala som mu pusu na líce a sústredila som sa na šoférovanie

Doma :

"Ach.. konečne doma "
"Mám rovnaké pocity "
"Nemám na nič nervy už dnes . Idem spat . Dobrú "povedala som keď som vyšla z kúpeni a ľahla si do postele "
"Dobre tak teda dobrú " odpovedal Mac keď si ľahol vedľa mna . Po chvíli som počula len tiché chrapanie.

Ahojte ľudia !!😃😂
Áno, som spat 😆💗
A hádajte kde znova píšem kapitolu ? U doktorky 😩.. No dobre , tak dúfam že sa Vám kapitola páčila , nezabudnite dať VOTE 🌟 alebo napísať KOMENTÁR 💬💭 . Kapitola ma 506 slov 💗😂 Nová kapitola vyjde ešte dnes ❤️💗😂
Majte sa a čaute ❤️😁